|
'''Živná pôda''' alebo '''rastové médium''' alebo '''kultivačné médium''' je [[substrát]] poskytujúci [[výživa|výživu]] a ďalšie vhodné podmienky [[organizmus|organizmom]] a ich častiam pestovaným ''[[in vitro]]''. Najrozšírenejšieho využitia má v [[bakteriológia|bakteriológii]], [[mykológia|mykológii]] a rastlinných [[biotechnológia|biotechnológiách]].
Čím je organizmus zložitejší a neúplnejší, tým komplexnejšiu živnú pôdu obvykleobyčajne potrebuje. Zatiaľ čoKým [[baktéria|baktérie]] nevyžadujú príliš presné zloženie pôdy a niektorým stačí opravdunaozaj málo (niektoré sú schopné prežívať aj v [[destilovaná voda|destilovanej vode]]), suspenzné bunečnébunkové kultúry rastlín či kultúry [[protoplast]]ov už sú extrémne citlivé a vyžadujú zložité živné pôdy veľmi presného zloženia.
== Súčasti živnej pôdy ==
* inertný spevňujúci nosič (napr. [[agar]]) - u tekutých chýba;
* [[destilovaná voda]];
* anorganické látky, pre daný [[organizmus]] špecificky potrebné, obvykleobyčajne s nutričnou funkciou ([[draslík]], [[vápnik]], atď. Obvykle je veľmi dôležité, aby látky boli aplikované v presne stanovenej [[molárna koncentrácia|molárnej koncentrácii]]);
* organické látky, pre daný organizmus špecificky potrebné, obvyklezvyčajne s regulačnou funkciou (dodávajú sa buďtobuď v presne definovaných a odmeraných častiach - napr. [[sacharóza]], [[auxín|IAA]] ([[rastlinný hormón]]), [[tiamín]];, alebo v presne nekvantifikovaných prírodných zmesiach ([[kokosové mlieko]], [[kvas]]ničnínicový výťažok, [[slad]]ový výťažok, atď.).
== Rozdelenie živných pôd ==
[[Súbor:Agarplate redbloodcells edit.jpg|náhľad|Na základe diagnostických médií sa dá rozlíšiť, že na ľavej miske rastú [[stafylokoky]] a na pravej [[streptokoky]]]]
Média delíme podľa skupenstva na tuhé, polotuhé a tekuté. Tuhé obsahujú nejaký inertný nosič (napr. [[agar]]), zatiaľčokým upri tekutých taký nosič chýba. Zvláštnymi druhmi médií sú potom napríklad selektívne a diagnostické média.
=== Selektívne médium ===
Na '''selektívnych médiách''' rastú len niektoré organizmy, teda spravidla tie, ktoré výskumník potrebuje izolovať. Toho sa docieľuje napríklad pridaním [[antibiotikum|antibiotík]], alebo naopak tým, že médium neobsahuje určité látky. Napríklad [[baktéria|baktérie]], náchylné k [[ampicilín]]u či [[tetracyklín]]u, na médiu obsahujúcom tieto antibiotiká nevyrastú. PokiaľAk máme médium bez aminokyseliny [[prolín]]u, nevyrastú na nej tie bakteriálne kmene ''[[Escherichia coli|E. coli]]'', ktoré nemôžu syntetizovať prolín.
=== Diagnostické médium ===
'''Diagnostické médium''' sa používa kna odlíšeniuodlíšenie či úplnejúplnú determináciidetermináciu organizmov rastúcich v danom médiu, a to aj vtedy, ak je ich v živnej pôde viac než jeden druh. Väčšinou dochádza k určitému zafarbeniu kolónií daného organizmu. Napríklad [[MacConkeyov agar]] rozlišuje baktérie na tie, ktoré fermentujú laktózu, a na tie, ktoré ju nefermentujú. Baktérie fermentujúce laktózu totiž zároveň produkujú kyselinu, ktorá vyvoláva ružovo-červenéružovočervené sfarbenie indikátoruindikátora obsiahnutého v pôde. Tým sa zafarbia kolónie a ich tesné okolie.
== MédiaMédiá podľa pestovaných organizmov ==
=== Bakteriálne médiamédiá ===
* [[Agaragar]] - prírodný [[polysacharid]]
** [[Krvnýkrvný agar]] - zmes agaru s krvou
** [[Čokoládovýčokoládový agar]]
=== Média pre rastlinné explantáty ===
Základné médiamédiá používané v rastlinných biotechnológiách je nutné chápať bez rastlinných regulátorov a sacharózy (zdroj energie), pretože variácie, ktoré vznikajúcevznikajú z týchto základných, variujú práve obsahom týchto látok. Najznámejšími médiami sú:
* [[Murashige a Skoog (1962)]] - skrátene MS médium, je najznámejšie a najpoužívanejšie médium pre všeobecné použitie;
| 