Perverzia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopis, gramatika
d Verzia používateľa 178.40.244.231 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.98.17.143
Riadok 1:
'''Perverzia''', '''perverzita''' alebo '''perverznosť''' je správanie, ktoré sa vymyká morálnym normám a zvyklostiam spoločnosti, skazenosť, [[aberácia]], scestnosť, [[deviácia]] alebo v užšom a novšom zmysle len [[parafília]].
 
Pred 20. storočím perverzia znamenala tiež odchylné náboženské vierovyznanie či správanie, alebo zmenu vierovyznania na iné, napríklad [[katolícka cirkev|katolíckeho]] na [[protestantizmus|protestantské]].
 
V modernom ponímaní sa týmto termínom voľne označuje nekonformné [[sex]]uálne správanie alebo porucha sexuálneho správania. Podľa MKCH-10 sa rozlišuje [[porucha voľby sexuálneho objektu]] a [[porucha sexuálnej identity]].
 
 
---------------------------------------------
 
'''''Prebraté zo slovníka cudzích slov:'''''
 
Zvrátenosť, skazenosť (predovšetkým pohlavná).
 
---------------------------------------------
 
 
--------------------------------------------
 
'''''Prebraté z kresťanskej katolíckej morálky a teológie:'''''
 
Do zoznamu do neba volajúcich hriechov sa radí ešte Perverzita.
V niektorých starších katechizmoch je obyčajne uvedená (prípadne je namiesto toho použité slovo ''sodomia''),
no v tých detských sa často
vynechávala pre komplikovanosť vysvetľovať to deťom.
 
 
Čo je to perverzita?
 
Pod slovom perverznosť sa rozumejú rôzne ohavné skutky súvisiace s pohlavím. Medzi také
skutky patrí napríklad homosexualita, zoofília..., ďalej napr. tiež úmyselné
ubližovanie niekomu na pohlaví, mrzačenie pohlavia, úmyselné mučenie pohlavia,
úder do pohlavia... Akýkoľvek atak na pohlavie je perverznosť, preto sa nikdy nesmie spraviť.
Pozor, nesmie sa to ani v sebaobrane, aj vtedy je to ťažký hriech. Bojovať a brániť sa smieme,
ale len čistým spôsobom. Kristus nás učí: "Kto si chce život zachrániť, stratí ho..." Ak sa
pokúsime zachrániť si perverzným spôsobom život pozemský, zaručene stratíme život večný.
Kto si je istý, že sa nedokáže ubrániť čistým spôsobom, nech si len spomenie
na malého Dávida a obrovského Goliáša. Alebo nech sa riadi podľa Kristovho odporúčania:
"Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé" Kto sa tak zachová, je morálny víťaz.
Kresťan, rovnako i každý slušnejší človek, vždy radšej volí smrť, než by sa mal dopustiť
niečoho perverzného.
 
 
Pamätajme: Nikdy sa nesmieme dopustiť perverzity. Perverzitou sú aj na začiatku už
spomenuté rôzne ohavné sexuálne praktiky v hrubom rozpore s prirodzenosťou, napríklad
homosexualita (súlož muža s mužom, ženy so ženou), zoofília (súlož človeka so zvieraťom),
nekrofília (súlož s mŕtvolou)... Všetko sú to ohavné perverzné skutky, ktorých sa
nikto nikdy a za nijakých okolností nesmie dopustiť.
U všetkých ľudí je neperverzná a normálna len súlož medzi mužom a ženou, aj keď pri tom
niekedy žena pocíti aj bolesť (napr. strata panenstva), je to normálne, jedine takáto
súlož je normálna.
 
 
Všetky skutky perverzity veľmi urážajú Boha i samotnú dôstojnosť človeka, ktorý bol
stvorený na Boží obraz. Sú to do neba volajúce hriechy: Vo Sv. Písme v príbehu o
Sodome a Gomore si všimnime, že Pán Boh nešiel zničiť ohňom a sírou mestá kde napr. žilo
veľa zlodejov, hoci aj také by sa určite našli, ale práve len mestá, v ktorých veľa ľudí
páchalo perverzné skutky.
 
-------------------------------------------------------------
 
 
 
 
------------------------------------------------------------
'''''Iné zdroje:'''''
 
Medzi historicky známe osoby dopúšťajúce sa na svojich obetiach vo väčšom rozsahu
obzvlášť veľkých perverzností sa pokladá napr. uhorská grófka Alžbeta Bátoriová
(v maďarčine: Báthory Erzsébet), známa ja pod názvom ''Čachtická pani'' a ''Krvavá grófka''.
Údajne sa zameriavala na mučenie, často veľmi perverzné, a následné vraždenie mladých
dievčat (mladé devy); napr. bola vraj pristihnutá práve pri čine ako nejakej spútanej dievčine ohňom
pálila pohlavie...
 
.
 
 
 
 
 
[[Kategória:Psychiatria]]