Heinkel He 111: Rozdiel medzi revíziami

Napriek neprestajnému vylepšovaniu bol Heinkel He 111 v druhej polovici vojny zastaraný. V Luftwaffe mal byť nahradený [[Bomber B projekt|projektom Bomber B]], no časové sklzy a aj nakoniec zrušenie projektu donútili nemecké letectvo používať He 111 aj naďalej, až do konca vojny. Výroba sa zastavila v roku [[1944]], keď bola produkcia všetkých bombardérov zastavená v prospech stíhačiek. Po odstavení bombardovacieho letectva sa He 111 uplatnil v úlohe dopravného a zásobovacieho lietadla.<ref name="Mackay 2003, s. 7."/>

 

== Vznik a vývoj ==

Prvý prototyp He 111 vzlietol 24. februára [[1935]], pilotovaný hlavným testovacím pilotom [[Gerhard Nitschke|Gerhardom Nitschke]], ktorému bolo prikázané nepristávať na firemnom letisku továrne Heinkel v [[Rostock]]u-[[Marienhe]], pretože pristávacia dráha bola príliš krátka, a namiesto toho pristáť v [[Rechlin]]e. Ale pilot rozkaz ignoroval a pristál v Marienhe. Okrem iného skonštatoval, že tento stroj je dobrý pri manévrovaní v malej rýchlosti a tak nehrozilo riziko, že by preletel pristávaciu dráhu. Nitschke si taktiež pochvaľoval na tú dobu dosť vysokú letovú rýchlosť a dobré letové a pristávacie vlastnosti, stabilitu počas letu, postupného klesania, a pri lete s jedným motorom, pričom netrpel predným náklonom pri vysunutí podvozku. Ale počas druhého testovacieho letu Nitschke odhalil, že stroj trpí pozdĺžnou nestabilitou pri stúpaní a lete v plnej rýchlosti a taktiež, že krídelká nemajú požadovaný účinok.

 

 

== Výroba ==

 

== Bojové nasadenie ==

=== Čína ===

 

Číňania použili svoje He 111 v [[druhá Čínsko-japonská vojna|druhej Čínsko-japonskej vojne]], ktorá sa začala 7. júla [[1937]], pričom operačné nasadenie bolo pozdržané nedostatkom vhodných bômb. Na svojej prvej misii, nálete vykonávanom piatimi He 111 a šiestimi [[Martin B-10|Martin 139]], proti japonským silám pri [[Šanghaj]]i, nechali neskúsené posádky otvorené zaťahovateľné trupové gondoly. To spôsobilo, že Heinkely neudržali krok s bombardérmi Martin a tri z piatich strojov bolo zostrelených japonskými stíhačkami Jeden He 111 bol vytiahnutý z depozitu v decembri 1943, osadený hviezdicovými motormi [[Wright Cyclone]] a prekonvertovaný na dopravné lietadlo.

Počiatočná bombardovacia sila [[Légia Kondor|Légie Kondor]], nemeckej dobrovoľníckej podpornej sile podporujúcej [[Francisco Franco|Francov]] režim, pozostávala z dopravných/bombardovacích lietadiel [[Junkers Ju 52|Junkers Ju 52/3m]]. Tieto sa však ukázali byť zraniteľné stíhačkami [[Polikarpov I-15]] a [[Polikarpov I-16|I-16]], pričom Nemci utrpeli ťažké straty. Preto bolo rozhodnuté vyslať jedny z najmodernejších nemeckých bombardérov do [[Španielsko|Španielska]]. Jednak to bolo kvôli zhodnoteniu nového stroja v bojových podmienkach a taktiež na použitie účinnej sily proti [[Republikáni|republikánom]]. Vo februári 1937 dorazili do Španielska štyri He 111B, spolu so štyrmi [[Dornier Do 17|Dorniermi Do 17]] a štyrmi [[Junkers Ju 86|Junkersami Ju 86]], vytvoriac tak letku jednotky ''Kampfgruppe 88''.

 

 

=== Poľské ťaženie ===

 

=== Nórske ťaženie ===

Pri [[Operácia Weserübung|operácii Weserübung]], invázii do [[Nórsko|Nórska]] a [[Dánsko|Dánska]], tvoril He 111 základ bombardovacieho letectva. Nasadené boli jednotky KG 4, KG 26 a KGr 100. Okupácia Dánska bolo ukončená za 24 hodín a s minimálnymi obeťami a žiadnymi stratami vo vzduchu. Prvou všeobecnou úlohou He 111 spolu s Luftwaffe, bolo kompenzovať nadradenosť britského námorníctva v Severnom mori. Na podporu nemeckej útočnej skupiny smerujúcej do [[Oslo|Osla]], zloženej z ťažkých krížnikov [[Blücher (ťažký krížnik)|Blücher]] a [[Lützow (ťažký krížnik)|Lützow]], ľahkého krížnika [[Emden]], troch ponoriek a ôsmich mínoloviek s 2 000 mužmi na palube, boli určené He 111 jednotky KG 26. Heinkely He 111 neboli schopné zabrániť potopeniu Blüchera a [[Bitka o Drøbak Sound|bitke o Drøbak Sound]], vedenej z pevnosti Oscarsborg. Kampfgeschwader 26 sa zamerala na Drøbak z toho dôvodu, že ostatné opevnené body už boli dobyté, no po bombardovaní {{kg|250}} bombami SC 250, sa Nóri vzdali. Dňa 9. apríla 1940 Heinkely He 111 jednotky KG 26 pomohli [[Junkers Ju 88|Junkersom Ju 88]] jednotky KG 30 poškodiť vojnovú lod [[HMS Rodney (29)|HMS Rodney]] a potopiť loď [[HMS Gurkha (F20)|HMS Gurkha]]. Po zabezpečení zvyšku Nórska sa He 111 zúčastnil [[Bitka o Narvik|bitky o Narvik]] a protilodným misiám proti spojeneckým posilám, dopraveným do Nórska po mori v máji a júni 1940.

=== Francúzske ťaženie ===

Francúzske ťaženie sa začalo 10. mája 1940. Jednotky vybavené He 111 sa stretli len so slabým a nekoordinovaným spojeneckým stíhacím odporom nad [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Dňa 14. mája 1940 sa He 111 jednotky KG 54 zúčastnili bombardovania [[Rotterdam]]u, pričom boli zničené veľké časti mesta po tom, čo He 111 zhodili 91–100 ton bômb. Holanďania sa vzdali skoro ráno nasledujúceho dňa, ukončiac tak bitku o Holandsko. Väčšina jednotiek utrpela počas prvej fázy ľahké až mierne straty. Výnimkou bola jednotka [[Kampfgeschwader 27|KG 27]], ktorá utrpela najťažšie straty z jednotiek vybavených He 111 nad francúzskym sektorom. Koncom prvého dňa bolo stratených sedem He 111, dva boli odpísané a päť poškodených. He 111 pomohol pri prielome k [[Anglický kanál|Anglickému kanálu]] a porážke francúzskych síl pri [[Sedan (Francúzsko)|Sedane]], spojeneckej protiofenzíve v bitke o Arras a asistoval nemeckým obkľučujúcim silám počas [[Operácia Dynamo|bitky o Dunkerque]].

 

=== Bitka o Britániu ===

Na ťaženie proti Británii [[Luftflotte 2]] a [[Luftflotte 3]] nasadili 34 skupín, z ktorých bolo 15 vybavených Heinkelmi He 111. Zvyšok tvorili jednotky vybavené strojmi [[Do 17]] a [[Ju 88]]. Výkony Ju 88 a He 111 boli zhodné, až na rýchlosť, kde bol Ju 88 rýchlejší. Rýchlejším bol aj Do 17, no tomu chýbala nosnosť bômb, ktorú mali Ju 88 a He 111. Počas Bitky o Britániu sa He 111 darilo lepšie než Ju 88, vynikla tam aj dôležitá vlastnosť He 111 vydržať ťažké poškodenie v boji. Napriek tomu sa však prejavila potreba inštalácie ťažšej výzbroje a taktiež potreba sprievodných stíhačiek [[Bf 109]] a [[Messerschmitt Bf 110|Bf 110]], ak sa mali straty udržať na prijateľnej úrovni. Taktiež sústredenie celej posádky do presklenej kabíny robilo He 111 zraniteľným pri koncentrovanej paľbe pri čelnom útoku.

 

 

=== Nasadenie v úlohe torpédového bombardéra ===

Počas [[Bitka o Atlantik|Bitky o Atlantik]] a tiež aj v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] slúžil He 111 ako torpédový bombardér. V priebehu bitky o Atlantik vytvorila [[Luftwaffe]] na tento účel veliteľstvo Fliegerführer Atlantik. Luftwaffe používala na jar 1941 pri útokoch na obchodné lode bežné bomby. To vyústilo do vysokých strát na posádkach ale aj na strojoch He 111, pretože útoky boli prevádzané z malej výšky. Na konci apríla 1941 mala jednotka III./[[Kampfgeschwader 40]] len 8 z 32 pôvodných posádok a musela byť stiahnutá z bojov.

Väčšina jednotiek vybavených He 111 bola prezbrojená na rýchlejšie [[Junkers Ju 88|Junkersy Ju 88]] a [[Dornier Do 217|Dorniery Do 217]], ktoré tiež utrpeli straty, no nie v takom rozsahu ako He 111. Takýmto stratám sa mohlo predísť použitím kvalitného vzdušného torpéda. Nemecké námorníctvo zakúpilo patenty na Hortonovo námorné torpédo od [[Nórsko|Nórska]] v roku 1933 a patent na torpédo Whitehead Fiume od [[Taliansko|Talianska]] v roku 1938. Napriek tomu bol však vývoj vzdušného torpéda pomalý. Pri skúškach v roku 1939 s použitím lietadiel [[Heinkel He 59]] a [[Heinkel He 115]], bola miera zlyhania až 49%, a to z dôvodov aerodynamických nedostatkov, hĺbkovej ovládateľnosti a tesnenia torpéda.

V čase povstania Aliho Rašída a nasledovnej Anglo-Irackej vojny sa Luftwaffe a jej He 111 bojovo zúčastnili v jednotke ''4.staffel.II./KG 4'', nasadenej na pomoc irackým nacionalistom, pod velením ''Fliegerführer Irak''. He 111 niesli irackú kamufláž, no ich pobyt bol veľmi krátky. Následkom irackého kolapsu bola táto jednotka 31. mája 1941 stiahnutá, len 17 dní po svojom príchode. Záznamy ukazujú, že sa počas svojho nasadenia He 111 zúčastnil 7 ozbrojených prieskumných letov a piatich bombardovacích misií proti Habbaniya, ktoré zahŕňali 20 posádok, a zhodenie 10 ton bômb.

 

 

Počas rokov 1941 – 1942 sa malý počet He 111 zúčastnil [[Obliehanie Malty|obliehania Malty]], následom ktorého sa mal ostrov vzdať. Keďže v tom čase sa stíhacie veliteľstvo [[Royal Air Force|RAF]] sústredilo na operácie v oblasti Lamanšského prielivu, potápaním obchodných a zásobpvacích lodí sa to Luftwaffe takmer podarilo. Spojenecké sily, nachádzajúce sa na Malte zvažovali kapituláciu až do novembra 1942, no koncom tohoto mesiaca útoky prestali a obliehanie sa skončilo.

 

=== Východný front ===

Dňa 22. Júna 1941 zahájil [[Adolf Hitler]] [[Operácia Barbarossa|Operáciu Barbarossa]], nemeckú inváziu do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Stroje He 111 v tom čase tvorili súčasť troch bombardovacích jednotiek. [[Kampfgeschwader 53]], pod velením leteckej armády Luftflotte 2, bola pridelená k [[skupina armád Sever|armádnej skupine Sever]]. [[Kampfgeschwader 27]] pod velením Luftflotte 4, pridelenej k [[skupina armád Stred|armádnej skupine Stred]] a jednotka [[Kampfgeschwader 55]], pridelená 5. leteckému zboru.

Rovnako ako v predošlých ťaženiach, mal He 111 poskytovať taktickú podporu nemeckej armáde. O strategickom bombardovaní sa uvažovalo len málo. Velenie sa spoliehalo na to, že takáto operácia nebude nutná až do dobytia európskej časti ZSSR, na západ od línie spájajúcej mestá [[Archangeľsk]] a [[Astrachán]]. Počas rokov 1941-42 bolo taktické nasadenie He 111 obmedzené kvôli odmedzenej manévrovateľnosti a zavalitému trupu. Jeho úlohou v tom čase bolo ničenie tankov. V tom čase boli jedinými špecializovanými bojovými strojmi [[Junkers Ju 87|Junkers Ju 87 Stuka]] a [[Henschel Hs 123]]. Ale obom chýbal potrebný dolet. Jediným možným riešením bolo použitie lietadiel [[Ju 88]] a He 111.

Neskôr, v tom istom roku, tvoril He 111 jadro strategickej bombardovacej ofenzívy Luftwaffe. V čase sovietskej ofenzívy na [[Dneper|Dnepre]] vykonávali jednotky vybavené He 111 útočné misie. Sovietske stíhačky však pôsobili Luftwaffe počas strategického denného bombardovania vysoké straty. V dôsledku toho, boli nemecké posádky v zime 1943-44, preškolené na lety v noci. Ofenzíva sa začala v noci z 27. na 28. marca 1944 a zúčastnilo sa jej okolo 190 strojov He 111, ktoré zhodili v priemere 200 ton bômb. V noci z 30. marca na 1. apríla 1944 odlietali 252 misií, čo bol najväčší počet počas trvania tejto ofenzívy. Hlavnými cieľmi boli veliteľské stanoviská na východnej a západnej Ukrajine.

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-331-3026-06A, Russland, Go 242 und He 111.jpg|thumb|Heinkel He 111 s klzákom Gotha Go-242 v Sovietskom zväze, 1943.]]

 

=== Neskoršie nasadenie ===

Strely V-1 boli odpaľované zo severného Francúzska a Holandska, ale z 2 000 odpálených sa nad Londýn dostalo len 50%, pričom 661 z nich bolo zostrelených. Úloha niesť strely V-1 bola pridelená He 111 H-21 a H-22 po tom, čo spojenecké vojská dobyli odpaľovacie zariadenie v Holandsku. Podmienky za ktorých operovali He 111 koncom roka 1944 sa veľmi líšili od tzv. „Blitzu“ z rokov 1940-41. Nočné stíhačky RAF niesli radar ''AI Mk IV'', operujúci v metrických vlnových dĺžkach, ktorý spolu s vysokým výkonom stíhačiek [[De Havilland Mosquito]] spôsobil, že sa museli posádky nemeckých bombardérov držať pri svojich letoch nad Severným morom do Anglicka nízko nad hladinou mora, aby sa vyhli skorej detekcii. Pri letoch v malých výškach hrozilo riziko nárazu s prevaľujúcou sa vlnou, a tak na zabezpečenie minimálnej šance na prežitie, posádky nosili ťažké potápačské obleky a nesfúknuteľné plávajúce vesty, čo zároveň robilo priemerný let trvajúci 3 -5 hodín veľmi nepohodlným. Nálety väčšinou začínali nad rádiomajákom nad mestom Dan Helder v Holandsku. Po dosiahnutí odpaľovacieho bodu pilot vystúpal do výšky {{m|500|m}}, vypustil svoj náklad a následne klesol na nízku letovú hladinu. Spiatočná cesta bola rovnako nebezpečná. Jednotky stíhačiek Mosquito operovali nad Holandskom a útočili na pristávajúce He 111. Koncom roka 1944 a začiatkom 1945 boli He 111 opäť používané v úlohe dopravného stroja. Pomáhali evakuovať nemecké sily z Grécka a Juhoslávie, medzi októbrom a novembrom 1944. Jednotky vybavené lietadlami He 111 taktiež evakuovali ľudí a vybavenie z [[Budapešť|Budapešti]] počas jej obliehania, pričom [[Kampfgeschwader 4]] útočila na sovietske predmostia a zhadzovala do [[Dunaj]]a míny, v snahe zabrániť Červenej armáde prekročiť rieku. Zvyšné He 111 boli z Maďarského frontu stiahnuté, po tom, čo sa obliehanie vo februári 1945 skončilo. Ich úlohou potom, čo sa Sovieti blížili k [[Berlín]]u, bolo ničenie mostov cez [[Odra|Odru]].