Integrál: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Dubaj (diskusia | príspevky)
...
Dubaj (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Integrál''' je spolu s deriváciou najdôležitejší pojem [[Matematická analýza|matematickej analýzy]]. Pojem integrálu je zovšeobecnením pojmov ako [[plocha]], [[objem]], [[súčet]] či suma. Integrovanie je opačná operácia k [[Derivácia|derivovaniu]].
{{pracuje sa}}
'''Integrál''' je spolu s deriváciou najdôležitejší pojem [[Matematická analýza|matematickej analýzy]]. Pojem integrálu je zovšeobecnením pojmov ako [[plocha]], [[objem]], [[súčet]] či suma. Integrovanie je opačná operácia k [[Derivácia|derivovaniu]].
 
== Názorné vysvetlenie ==
Řádek 6 ⟶ 5:
Jednoducho povedané je určitý integrál nezápornej funkcie ''f(x)'' medzi nejakými dvoma bodmi ''a, b'' rovný ploche obrazca ohraničeného priamkami ''x = a, x = b'', osou ''x'' a krivkou definovanou funkciou ''f''. Formálnejšie povedané, taký integrál je rovný miere množiny ''S'' definovanej ako
:<math>S= \{(x,y) \in \mathbb{R}^2:a \leq x \leq b ,0 \leq y \leq f(x)\}.</math>
 
Integrál sa označuje štylizovaným pretiahnutým písmenom ''S'' (z [[Latinčina|lat.]] ''summa''). Toto značenie zaviedol matematik [[Gottfried Leibniz]].
 
Integrál popísaný v predchádzajúcom odseku by zapísal ako <math>\begin{matrix}\int^b_af(x)\,\mathrm{d}x\end{matrix}</math>, kde znak <math>\begin{matrix}\int\end{matrix}</math>
označuje integrovanie, ''a'' a ''b'' sú integračné medze (len pri určitom integrále), d''x'' označuje premennú, podľa ktorej sa integruje (pôvodne označovalo infintezimálnuinfinitezimálnu hodnotu, ale dnes slúži len ako rýdzo symbolické označenie bez ďalšieho významu).
 
== Neurčitý integrál ==
Hľadanie neurčitého integrálu (primitívnej funkcie) je opačný proces k určovaniu derivácie. Pri výpočte sa vychádza zo známych integrálov (tzv. tabuľkové integrály) a využíva sa [[lineárnosť]], metóda [[per partes]] a [[substitučná metóda]].
 
''Definícia.'' Funkcia ''F'' sa nazýva primitívna funkcia k funkcii ''f'' na otvorenom intervale ''I'', ak platí ''F'''&nbsp;=&nbsp;''f'' na intervale ''I''.
 
Platí
:<math>\int {f(x)}\, \mathrm{d}x = F(x) + c.</math>
 
== Tabuľkové integrály ==
 
:<math>\int {0} \,\mathrm{d}x = c</math>
:<math>\int {x^n} \,\mathrm{d}x = \frac{x^{n+1}}{n+1} + c</math>
:<math>\int {\frac{1}{x}} \,\mathrm{d}x = \ln |x| + c</math>
:<math>\int {e^x} \,\mathrm{d}x = e^x + c</math>
:<math>\int {\sin x} \,\mathrm{d}x = -\cos x + c</math>
:<math>\int {\cos x} \,\mathrm{d}x = \sin x + c</math>
:<math>\int {\frac{1}{\sin^2 x}} \,\mathrm{d}x = -\operatorname{cotg} \,x + c</math>
:<math>\int {\frac{1}{\cos^2 x}} \,\mathrm{d}x = \operatorname{tg} \,x + c</math>
 
== Presnejšia definícia ==
Jestvuje veľa definícií integrálu, ktoré pre [[rozumne správajúce sa funkcie]] vedú k rovnakým výsledkom. Z nich najdôležitejšie sú [[Riemannov integrál]] a [[Lebesgueov integrál]].
 
Riemannov integrál navrhol Berhard Riemann roku [[1854]] a išlo o prvú definíciu integrálu zodpovedajúcu dnešným pomerom. Lebesgueov integrál vytvoril Henri Lebesgue.
Lebesgueov integrál a ďalšie, ešte pokročilejšie integrály, umožňujúce integrovať širšie triedy funkcií, platia pre ne silnejšie verzie mnohých tvrdení a poskytujú mnohé výhody.
Patrí sem napríklad [[Kurzweilov integrál]].
 
== Komplexný integrál==
V [[Komplexné číslo|komplexných číslach]] sa spravidla používajú krivkové integrály. Ak tieto integrály prebiehajú po uzavretej krivke v komplexnej rovine, potom je spravidla možné ich spočítať pomocou reziduálnej vety, Cauchynovho vzorca alebo Cauchynovej vety.
 
[[Kategória:Integrálny počet]]
 
[[de:Integralrechnung]]
[[en:Integral]]
[[eo:Integralo]]
[[fr:Intégrale]]
[[he:אינטגרל]]
[[hu:Integrálszámítás]]
[[is:Heildun]]
[[it:Integrale]]
[[ja:積分]]
[[nl:Integraalrekening]]
[[pl:Całka]]
[[sv:Integral]]
[[zh:积分]]