Patrí medzimedzidd jadrové pohoria. Tvorí antiklinálny hrast vkliňujúci sa medzi výbežky [[Dunajská panva|Dunajskej panvy]]. Severozápadne od neho leží [[Rišňovská depresia]], oddelená [[veľkozálužský zlom|veľkozálužským zlomom]] a juhovýchodne od pohoria sa nachádza [[Komjatická depresia]], oddelená [[mojmírovská zlomová zóna|mojmírovskými zlomami]]. Geologicky možno pohorie rozdeliť na dve časti, ktoré rozdeľuje priečny skýcovský zlom<ref>Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.</ref>. Juhozápadná časť pohoria sa označuje ako [[zoborsko-tribečská časť|zoborsko-tribečská]]. Severovýchodná ako [[rázdielska časť]]. Triebečsko-zoborská časť je budovaná hlavne prvohornými [[granodiorit]]mi a po okrajoch pohoria aj druhohornými usadenými horninami [[tribečská jednotka|tribečskej obalovej jednotky]] [[tatrikum|tatrika]]. V rázdielskej časti prevládajú premenené horniny ([[fylit]]y, [[svor (hornina)|svory]], [[amfibolit]]y), ktoré sú prekryté usadenými horninami staroprvohorného a druhohorného veku. Nad nimi ležia zvyšky príkrovov [[hronikum|hronika]]. Podľa niektorých úvah je rázdielska časť čelnou zónou [[veporikum|veporika]].
