Mikojan-Gurevič MiG-21: Rozdiel medzi revíziami

: Indické vzdušné sily boli v 60. a 70. rokoch 20. storočia najväčšími zahraničnými používateľmi MiGu-21 všetkých verzií. Prvých 10 ks MiGu-21F-13 dorazilo v roku 1963, nasledované ďalšími 4 ks v polovici roku 1964. Zúčastnili sa prvej Indo-Pakistanskej vojny v roku 1965. Avšak pilotný výcvik nebol dostatočný na to, aby piloti na MiGu-21 mohli vykonávať bojové misie, kvôli čomu nehrali v tomto konflikte veľkú rolu. Koncom roka 1964 boli dodané 2 ks MiGu-21PF, avšak 6. septembra 1965 boli zničené na zemi pakistanskými [[F-86 Sabre|F-86]]. V roku 1965 bolo dodaných 40 ks dvojmiestnych MiG-21U. Pôvodne sa uvažovalo o sériovej výrobe druhej generácie MiGu-21 v Indii,avšak značné oneskorenie tohto programu znamenalo, že veľké množstvo modelu MiG-21FL muselo byť od roku 1965 dovezených zo ZSSR, pričom MiGy-21FL domácej produkcie boli dodávané od roku 1967. Bolo dodaných 205 ks MiGu-21FL, pričom vyradený zo služby bol v roku 2005. V decembri 1971 počas tretej Indo-Pakistanskej vojny už boli indickí piloti kvalitne vycvičení a zapojili sa do bojov proti pakistanským a jordánskym [[Lockheed F-104 Starfighter|F-104]], pričom zničili najmenej 3 tieto stroje. Indická výroba modelu MiG-21M sa rovnako oneskorila a tak bolo opäť nutné dodávať potrebný počet zo ZSSR. V roku 1973 takto India obstarala niekoľko MiGov-21MF, ktorými boli vyzbrojené 2 eskadry. Následne dodával ďalšie MiGy-21MF už indický priemysel a to až do roku 1981. Zo ZSSR bolo taktiež dodaných niekoľko MiGov-21bis, pričom domáci priemysel vyrábal tieto stroje medzi rokmi 1977-1984. V 90. rokoch 20. storočia bolo zakúpených 70 ks dvojmiestnych MiG-21UM, pričom ďalších 21 ks bolo dodaných rôznymi krajinami východného bloku. V roku 1996 sa začal program modernizácie vyše stovky MiGov-21bis ruskými a západnými firmami, ktorý mal zabezpečiť ich prevádzku až do roku 2017. Prvý prototyp modernizovaného MiGu-21bis po prvý krát vzlietol 6. októbra 1998 a prvé sériové stroje boli dodané v auguste 2001. Do januára 2006 modernizoval indický letecký priemysel 94 ks. Tieto stroje boli označené spočiatku ako MiG-21UPG a neskôr MiG-21 Bison.

* {{minivlajka|Jemen}} [[Jemen]]

* {{minivlajka|Kambodža}} [[Kambodža]]

: Kambodžské vzdušné sily získali 19 ks používaných MiG-21bis a 3 ks dvojmiestnych MiG-21UM v roku 1982. Kvôli nedostatočnej údržbe a nedostatku náhradných dielov tieto stroje často nelietali a v júni 1992 boli vyradené zo služby ako súčasť plánu OSN na odzbrojenie po páde režimu Červených Khmérov. V roku 1996 podpísala vláda Kambodže s Izraelom dohodu o modernizácii 12 ks MiG-21bis a 2 ks MiG-21UM na verziu MiG-21-2000. Tento program sa nakoniec neuskutočnil kvôli insolventnosti Kambodže.

* {{minivlajka|KĽDR}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severná Kórea]]

: Vzdušné sily Severnej Kórei mali v roku 1963 k dispozícii 14 ks MiGu-21F-13, pričom v rozmedzí rokov 1966-1967 bolo dodaných ďalších 80 ks MiGu-21F-13. V októbri 1969 disponovalo letectvo 96 ks MiGu-21 z ktorých 46 ks bolo vo verzii MiG-21PF a MiG-21PFM. Sovietsky zväz prestal s dodávkami v roku 1974, avšak od roku 1983 v nich pokračoval, takže do roku 1985 bolo dodaných 150 ks MiGov-21MF a MiG-21PFM. Z Číny bolo v rokoch 1989-1991 dodaných 30 ks modelu F-7B. Posledné dodávky sa uskutočnili v roku 1999 z Kazachstanu, kedy bolo obstaraných 38 ks. Zlá ekonomická situácia sa však podpísala na ich letuschopnosti a sú prevádzkované v obmedzenom režime.

* {{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]]

: Kubánske vzdušné sily si po skončení kubánskej krízy ponechali 46 ks MiG-21F-13 a 2 dvojmiestne MiG-21U. V rokoch 1964 získala Kuba niekoľko modelov MiG-21PF, nasledovaných 30 ks MiG-21PFM v rokoch 1966-7. Tieto boli nahradené v roku 1968 modelom MiG-21MF. V tom istom roku dorazilo 12 ks prieskumných MiG-21R. Celkovo bolo medzi rokmi 1972-1974 doručených 60 ks MiG-21MF. V roku 1975 vyslala Kuba 2 eskadry vybavené strojmi MiG-21MF do Angoly, kde sa zúčastnili občianskej vojny. V roku 1981 boli dodané prvé MiGy-21bis. Z celkovo 270 ks MiG-21 ktoré slúžili vo vzdušných silách sú dnes v prevádzke 2 ks MiG-21UM a 12 ks MiG-21bis.

* {{minivlajka|Líbya}} [[Líbya]]

:Vzdušné sily Ugandy získali zo ZSSR 18 ks MiGov-21MF a 2 ks dvojmiestnych MiG-21U. V noci z 3. na 4. júla 1976 bolo počas zásahu izraelského komanda v Entebbe zničených 7 MiGov-21. V roku 1999 obstarala Uganda prostredníctvom Izraelu z Poľska 6 ks MiGu-21bis a jeden MiG-21UM. Dnes je v prevádzke už len niekoľko strojov.

* {{minivlajka|Vietnam}} [[Vietnam]]

* {{minivlajka|Zambia}} [[Zambia]]

: Vzdušné sily Zambie obstarali v roku 1976 14 ks MiGu-21bis a 2 ks MiGu-21UM. Všetky stroje okrem jedného dvojmiestneho MiGu-21UM boli v rokoch 1997-1998 modernizované v Izraeli. Presný stav MiGov-21 vo výzbroji vzdušných síl Zambie nieje známy.

: Vzdušné sily Južného Jemenu získali svoje prvé MiGy-21F-13 zo ZSSR a iných východných krajín v roku 1971. Ďalšie stroje boli dodané v priebehu nasledujúcich rokov. Tri štvrtiny z celkového počtu dodaných strojov boli zničené počas občianskej vojny medzi Severným a Južným Jemenom.

* [[Súbor:Flag of SFR Yugoslavia.svg|22px|border]] [[Juhoslávia]]

: Juhoslovanské vzdušné sily získali svoje prvé MiGy-21F-13 v roku 1962. Po ich vyradení v roku 1980 boli všetky zvyšné MiGy-21 začlenené do výzbroje federálnej republiky Juhoslávia po tom, čo sa v roku 1992 odtrhli Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko. Prvé dvojmiestne MiGy-21U boli dodané v roku 1965, nasledované modernejšími MiGmi-21UM v roku 1977. Vyradenie MiGov-21U prebehlo v roku 1991. V roku 1968 bol do služby zaradený MiG-21PFM spolu s prieskumným MiGom-21R, ktorý slúžil do roku 2003. V roku 1971 bol zavedený MiG-21M, pričom vyradený bol v roku 1996. MiG-21MF bol do výzbroje zavedený v roku 1975 a model MiG-21bis v roku 1977. Celkovo Juhoslávia obstarala vyše 260 ks rôznych verzií MiGu-21. V roku 2002 bol názov Juhoslávia zmenený na spoločenstvo štátov Srbsko a Čierna Hora. Po získaní nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006 sa zmenil názov štátu na Srbsko, ktoré si zároveň ponechalo zvyšné MiGy-21.

* {{minivlajka|Kirgizsko}} [[Kirgizsko]]

:Somálske vzdušné sily získali v roku 1974 po podpísaní zmluvy o priateľstve so ZSSR 10 ks MiGu-21MF a 4 ks MiGu-21UM. Hlavného nasadenia sa tieto stroje dočkali v roku 1977 počas vojny s Etiópiou o Ogaden. Táto vojna sa pre Somálsko v roku 1978 skončila úplnou katastrofou. Väčšina MiGov-21 bola opustená a ponechaná na bojisku. Občianska vojna z roku 1991 zničila infraštruktúru celej krajiny a rovnako aj letectvo. Somálske MiGy-21 sú v súčasnosti už len vraky roztrúsené na medzinárodnom letisku Mogadišo.

* {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]]

* {{minivlajka|Sudán}} [[Sudán]]

:Sudánske vzdušné sily získali v roku 1971 zo ZSSR 18 ks MiGu-21M a 4 ks dvojmiestnych MiG-21UM. V roku 1992 bolo vo výzbroji už len 7 ks MiGu-21M a 2 ks MiGu-21UM, pričom letuschopná bola len polovica z nich. Po skončení podpory zo strany ZSSR zakúpil Sudán s podporou Iránu 15 ks čínskych kópií Čengdu F-7B v roku 1987; a ďalších 6 ks F-7B a 2 ks FT-7 v roku 1995. V roku 2004 začali byť tieto stroje nahrádzané stíhačkami MiG-29, takže v roku 2007 bolo v službe už len 28 ks F-7. Avšak medzičasom bolo doručených 12 ks MiGu-21 z Ukrajiny, ktorej nájomní piloti uprednostňovali stroje sovietskeho pôvodu.

* {{minivlajka|Turkménsko}} [[Turkménsko]]

* {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]]

* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]

:Ukrajinské vzdušné sily získali po rozpade ZSSR značné množstvo leteckej techniky. Medzi nimi bol aj veľký počet MiGov-21, ktoré však nikdy neboli zaradené do operačnej služby,ale ponúkané na predaj alebo modernizáciu. Takto Ukrajina predala MiGy-21 do Vietnamu, Indie a Angoly. Taktiež existovali rôzne modernizačné programy, ktoré mali upraviť MiG-21 na súčasné štandardy.