Waffen-SS: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Vznik: štyl. |
rozšírenie a spresnenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Logo-WaffenSS.jpg|thumb]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101III-Hoffmann-04-23, Waffen-SS-Div. "Das Reich", Russland.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci 2. divízie SS Das Reich, počas bojov v ZSSR, jar 1942..]]
'''Waffen-SS''' alebo tiež Zbrane SS boli ozbrojené oddiely [[Schutzstaffel]] vedenej [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Waffen-SS vznikli v decembri 1939 zjednotením
==
Vyvinuli sa postupne z 200-člennej jednotky [[Adolf Hitler|Hitlerovej]] osobnej stráže ešte v období, kedy Hitler nebol [[kancelár]]om, ale vodcom [[NSDAP]]. V roku [[1929]] mal rovnako ako [[Ernst Röhm|Röhm]] s [[Sturmabteilung|SA]] aj Himmler so svojimi SS vojensko-politické ambície. Po Röhmomej poprave Hitler ubezpečoval, že [[Reichswehr]] zostane jedinými ozbrojenými silami Nemecka
Základom pôvodnej ochranky Adolfa Hitlera bola takzvaná [[Leibstandarte]] SS Adolf Hitler, ktorá bola vytvorená [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] na Hitlerovu žiadosť a bola mu kedykoľvek plne k dispozícii. Jednotka vznikla 17. marca 1933 a velil jej [[Josef Dietrich|Josef „Sepp“ Dietrich]]. Waffen-SS tvorili organizačne jednu zo zložiek [[SS]]<ref>Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 714-716</ref>.
Členovia Waffen SS boli, spočiatku v drvivej väčšine dobrovoľníci, často bývalí členovia [[Hitlerjugend]], ktorí prešli pomerne prísnym výberom. Až v neskoršej fáze vojny, kedy už obyčajný nábor nestačil pokrývať ťažké straty, ktoré jednotky SS utrpeli na frontoch, boli do týchto jednotiek naberaní príslušníci aj inými spôsobmi. Noví príslušníci SS prechádzali kvalitným fyzickým ako aj vojenským výcvikom. Súčasťou prípravy bola aj dôkladná ideologická príprava zahrňujúca štúdium viacerých [[nacizmus|nacistických]] a [[rasizmus|rasistických]] myšlienok, ktoré mali pomáhať realizovať. Každý vojak SS prešiel výcvikom so [[strelná zbraň|streľnou zbraňou]], po ktorom mohol nasledovať i ďalší špeciálny výcvik napr. s výbušninami či v ovládaní ťažkej techniky. Waffen SS tak dostával podstatne lepší výcvik, než väčšina [[Wehrmacht]]u. Prístup dôstojníkov a poddôstojníkov k vojakom bol tiež podstatne iný, než vo väčšine nemeckej armády. Vojaci Waffen SS boli veľmi cenní a ich velenie si ich veľmi vážilo. I preto v jednotkách SS panoval o niečo voľnejší režim, než bolo v nemeckej armáde zvykom. Medzi veliteľmi a vojakmi panovala často kamarátska atmosféra, v jednotkách bolo údajne časté i tykanie nadriadeným. Waffen-SS mali lepšie prídely jedla a celkovo lepšie podmienky. Názory na kvalitu ich výzbroje sa však rôznia. Kým niektorí tvrdia, že boli zásobení podľa možností tou najlepšou technikou a výstrojom, iné pramene udávajú, že často dostávali práve horšiu výzbroj (prevažne skonfiškovanú v [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] a [[Rakúsko|rakúskej]] armáde). Konfiškovaná a koristná výzbroj horšej kvality sa však pravdepodobne vzťahuje iba na začiatok druhej svetovej vojny, prípadne na niektoré menej významné jednotky tvorené na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] z miestneho obyvateľstva.▼
V roku 1934 bolo v rámci SS vytvorené [[SS-Verfügungstruppe]], ktorému velil generál vo výslužbe [[Paul Hausser]]. Väčšina členov budúcich Waffen SS sa vtedy regrutovala z bývalých [[Freikorps]] a prešla nadštandardným vojenským výcvikom. Do marca 1935 boli Verfügungstruppe rozdelené na 5 [[prápor (vojenská jednotka)|práporov]] (Sturmbanne) o celkovej sile 3500 mužov. Boli to prápory č. 1 Oberbayern, č. 2 Elbe, č. 3 Sachsen, č. 4 Ostfriedland a č. 5 Brandenburg. Neskôr, keď bola v marci 1935 zavedená v [[Nacistické Nemecko|Nemecku]] všeobecná branná povinnosť boli ozbrojené oddiely SS reorganizované na dva [[pluk]]y (Standarten) po 5000 mužov, jednalo sa o pluky Deutschland a Germania. V auguste 1938 svojim nariadením ([[Führererlass]]) Hitler umožnil vytvorenie [[divízia (vojenstvo)|divízie]] SS s vlastným delostrelectvom.
Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli Waffen SS nasadzované do bežných vojenských akcií na fronte. Ich zložka [[SS Totenkopfverbände]] (vedené [[Theodor Eicke|Theodorom Eickem]]) vykonávali stráž v [[koncentračný tábor|koncentračných táboroch]]. Neskôr sa tieto oddiely de facto osamostatnili a predstavoval samostatnú ozbrojenú zložku nezávislú od Waffen-SS.
== Výcvik a národnostné zloženie ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101III-Moebius-146-06, Russland, Himmler bei einem Frontbesuch.jpg|náhľad|vpravo|Himmler na inšpekcii 5. divízie SS Wiking v Sovietskom zväze september 1942.]]
▲K jednotke Verfügungstruppe boli na začiatku vyberaní iba vhodní jedinci, [[dobrovoľník|dobrovoľníci]]. Muži museli byť veku medzi 17 a 22 rokov a vysokí najmenej 180 cm. Nacisti verili, že takéto oddiely, v prípade že budú vybavené modernými zbraňami budú nadradené bežným vojenským jednotkám svojou vysokou morálkou aj výcvikom<ref>Panthaki, N., ''Waffen-SS (Schutzstaffel).'' in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1372-1374</ref>. Členovia Waffen SS boli, spočiatku v drvivej väčšine dobrovoľníci, často bývalí členovia [[Hitlerjugend]], ktorí prešli pomerne prísnym výberom. Až v neskoršej fáze vojny, kedy už obyčajný nábor nestačil pokrývať ťažké straty, ktoré jednotky SS utrpeli na frontoch, boli do týchto jednotiek naberaní príslušníci aj inými spôsobmi. Noví príslušníci Waffeb-SS prechádzali kvalitným fyzickým ako aj vojenským výcvikom. Súčasťou prípravy bola aj dôkladná ideologická príprava zahrňujúca štúdium viacerých [[nacizmus|nacistických]] a [[rasizmus|rasistických]] myšlienok, ktoré mali pomáhať realizovať. Každý vojak SS prešiel výcvikom so [[strelná zbraň|streľnou zbraňou]], po ktorom mohol nasledovať i ďalší špeciálny výcvik napr. s výbušninami či v ovládaní ťažkej techniky. Waffen SS tak dostával podstatne lepší výcvik, než väčšina [[Wehrmacht]]u. Prístup dôstojníkov a poddôstojníkov k vojakom bol tiež podstatne iný, než vo väčšine nemeckej armády. Vojaci Waffen SS boli veľmi cenní a ich velenie si ich veľmi vážilo. I preto v jednotkách SS panoval o niečo voľnejší režim, než bolo v nemeckej armáde zvykom. Medzi veliteľmi a vojakmi panovala často kamarátska atmosféra, v jednotkách bolo údajne časté i tykanie nadriadeným. Waffen-SS mali lepšie prídely jedla a celkovo lepšie podmienky.
Vo Waffen-SS bol spočiatku braný veľký dôraz na „rasovú čistotu“, vojna však spôsobila vážny nedostatok vhodných dobrovoľníkov z radov Nemcov a čoskoro v SS už neslúžili iba „rasovo čistí“. Okrem toho sa k SS pridalo množstvo etnických Nemcov tzv. [[Volksdeutsche]], jednak z okupovaných krajín ako aj z krajín nemeckých satelitov, ako bolo i [[Slovensko]]. Neskôr počas vojny preto SS označovali ako paneurópsku armádu, v ktorej etnickí Nemci tvorili okolo 40% stavu. Ostatnú časť vojakov SS tvorili iné národy, zväčša kolaburujúci cudzinci z podmanených zemí. Boli to najmä [[Dáni]], [[Francúzi]], [[Azerbajdžánci]], [[Flámi]], [[Valóni]], [[Fíni]], [[Nóri]], [[Holanďania]], [[Slováci]], [[Chorváti]], [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosnianski moslimovia]], [[Litovci]], [[Estónci]], [[Ukrajinci]] aj [[Rusi]]. V SS bolo dokonca aj menšie množstvo [[Indovia|Indov]] a [[Briti|Britov]] (resp. obyvateľov zemí [[Britské impérium|Britského impéria]]). Vojaci všetkých týchto krajín boli nazývaní ''Freiwilligen'' (Dobrovoľníci), a väčšina z nich, mala svoje vlastné jednotky.
== Nasadenie ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101III-
Jednotky SS sa zúčastnili väčšiny veľkých nemeckých ťažení počínajúc [[invázia do Poľska|inváziou do Poľska]] v roku [[1939]]. Významnú úlohu zohrali pri bojoch v rámci [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]], v roku [[1940]] sa ďalej zúčastnili na [[blitzkrieg|bleskovej vojne]] v krajinách [[Západná Európa|západnej Európy]]. Operovali na [[Balkán]]e, kde sa zúčastnili [[invázia do Juhoslávie a Grécka|útoku na Juhosláviu a Grécko]], no v týchto oblastiach sa podieľali i na boji proti [[partizán]]om. Po [[Operácia Barbarossa|vpáde do ZSSR]], boli významnou oporou nemeckých síl počas bojov. Zaznamenali úspechy nielen pri útočných operáciach ale aj pri obrane. V [[Boje o Leningrad a Pobaltie 1941 – 1944|bojoch o Leningrad]] zohrali významnú úlohu pri bojoch na rieke [[Volchov (rieka)|Volchov]], kde SS za ťažkých strát odrazili útok silnejších sovietskych síl a významne prispeli k stabilizácii frontu. Ďalším z ich veľkých úspechov bol úspešný [[tretia bitka o Charkov|protiútok pri Charkove]], kde [[II. tankový zbor SS]] pod vedením [[Paul Hausser|Paula Haussera]] výrazne prispel k nemeckému víťazstvu a zastaveniu sovietskeho postupu od [[Stalingrad]]u. V následnej [[bitka v Kurskom oblúku|bitke v Kurskom oblúku]] sa stretli so silnou obranou Červenej armády, ktorá pre tankových granátnikov pripravila vo svojej rozvrstvenej obrane peklo. Najmä straty pechoty, často spôsobené veľkým vyčerpaním jednotiek, boli na nemeckej strane vysoké. Tankové jednotky SS však v okolí [[Kursk]]a zaznamenali rad úspechov a zúčastnili sa i najväčšej tankovej [[bitka pri Prochorovke|bitky pri Prochorovke]]. Mnohé jednotky sa zúčastnili na boji proti partizánom v [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]] a v [[Poľsko|Poľsku]], kde spáchali rad vojnových zločinov a zverstiev. Známe je i nasadenie jednotiek SS na západe. [[12. divízia SS Hitlerjugend]], napr. zohrala významnú úlohu v [[Operácia Overlord|bitke v Normandii]]. V [[bitka o Ardeny|bitke o Ardeny]] bola jednou s hlavných nemeckých útočiacich síl 6. tanková armáda SS. Proti [[SNP]] zasahovalo tiež viacero jednotiek SS. Najznámejšie z nich boli [[18. divízia tankových granátnikov SS Horst Wessel]], či [[2. brigáda SS Dirlewanger]], tá sa stala známou najmä kvôli výčinom svojich príslušníkov počas [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]].
Řádek 63 ⟶ 71:
* 38. SS-Grenadier-Division Nibelungen – [[38. divízia tankových granátnikov SS Nibelungen]]
== Referencie
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* Chris Bishop, ''SS: Peklo na západní frontě''
* Christopher Ailsby, ''SS: Peklo na východní frontě''
| |||