Hermopoliské Osmoro: Rozdiel medzi revíziami

'''Hermopolitská ogdoáda''' alebo skrátene '''Ogdoáda''' (zo {{grc|ογδοάδα|„osmoro“, „osmica“|/ogdoada/}}) je grécke označenie skupiny ôsmych prvotných božstiev, ktoré boli uctievané v [[Chmúnev]]e ({{grc||Hermopolis}}). Samotný názov mesta Chmúnev je odvodený od egyptského slova pre „osmoro“.

 

 

{| border="1" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:1.5em auto; border:solid 1px silver; border-collapse:collapse; line-height:1em; font-size:12px; width:25%"

Podľa Chmúnevskej kozmogónie vznikol svet z výbuchu týchto štyroch praživlov, v akom si [[Big bang]]u, pri ktorom bolo stvorené slnko. Pri kozmickej explózii sa z prázdnoty vynoril najprv Ostrov plameňov, ktorý možno stotožniť s onským [[Enneada|'''benbenom''']] alebo memfidským [[Ptah|'''Tatenenom''']]. Obyvatelia Chmúnevu verili, že sa tak stálo práve tam, kde stojí ich mesto a v chráme postavenému Osmici opatrovali ohradené miesto, kde boli vraj uložené zvyšky tohoto prvého výbuchu.

 

Jedna z verzii chmunevskej kozmogónie hovorí o tom, že sa slnko vyliahlo na prvotnom pahorku z vajca. Tento variant ponúka lákavé paralely s kultmi iných božstiev – vajce mohla zniesť hus, symbol transcendetálneho [[Amon]]a, slnečný vták [[Bennu]] alebo, podľa neskoršieho mýtu, ho sem priniesol boh [[Thovt]] (Džehuty), chmúnevský mestský boh, ktorý bol zobrazovaný v podobe [[Ibis posvätný|ibisa]].

 

Neskoršia verzia ogdoadickej mytológie tvrdí, že výsledkom explózie božskej osmice bol puk modrého lekna, v ktorom sa ukrýval [[Atum]] (Atum ukrytý v lekne sa objavuje aj v onskej Enneade). Keď lekno roztvorilo svoje lupene odhalilo skaraba-slnko [[Cheprér]]a, boha Réa v svojom rannom aspekte, a ten sa premenil na Nefertuma (mladého Atuma). V neskoršom podaní je [[Ré]] ako Cheprér vynechaný a objavuje sa iba Atum.