Margarín: Rozdiel medzi revíziami

'''Margarín''' je potravinársky produkt vyrobený z rastlinných olejov, používaný na pečenie, varenie alebo ako nátierka v studenej kuchyni.

 

Vynálezcom margarínu bol francúzsky vedec Hippolyte Mège-Mouriès, ktorý ho vyrobil na základe zadania cisára Napoleona III. V tom období bol vo Francúzsku nedostatok masla a vznikali problémy so zásobovaním armády. Mége-Mouriés rozdelil hovädzí loj kryštalizáciou na dve frakcie. Kvapalnejšiu, ktorá sa podobá mliečnemu tuku, intenzívne premiešal s mliekom pri telesnej teplote kravy a výsledný produkt podobný smotane schladil ľadovou vo-dou. Výrobok sa konzistenciou podobal maslu a mal perleťovú farbu. Z toho je odvodený aj jeho názov, ktorý v gréčtine znamená perla: μαργαριτάρι [margaritári] . Iný výklad slova margarín vychádza z faktu, že prvý výrobok tohto typu bol zmesou mastných kyselín C16 a C18 s priemerným počtom uhlíkov v zmesi C17. Mastná kyselina s 17 uhlíkmi, ojedinele sa vyskytujúca v prírode, je kyselina margarová. Mège-Mouriès si vynález dal patentovať v roku 1869. Priemyselnú výrobu margarínov založili holandskí obchodníci Antonius Johannes Jurgens a Samuel van den Bergh v dvadsiatych rokoch 20. storočia, založením spoločnosti Margarine Unie.

 

Na výrobu margarínov sa využíva tuková násada, ktorá je zmesou kvapalných rastlinných olejov a pevných tukov. Pevné tuky použité vo výrobe sa získavajú predovšetkým z tropických olejov. Okrem priameho použitia tropických tukov sa používajú tuky získané frakcionáciou, čo je fyzikálna separácia tuku zahriateho nad bod topenia po rýchlom ochladení alebo interesterifikáciou, čo je zámena mastných kyselín v štruktúre triacylglycerolu.

Vlastná výroba je založená na intenzívnom miešaní nad bodom topenia tukovej zložky okolo 50°C vopred pripravenej zmesi tukovej a vodnej fázy, z ktorej vznikne homogénna zmes. Tá sa následne podrobí kryštalizácii v chladených valcoch a súčasne sa mechanicky spracúva miesením.

Výroba margarínov prešla od ich vzniku výraznými zmenami. Nedostatok masla a surovín rastlinného pôvodu sa v minulosti často riešil použitím druhoradých surovín. Technologické vybavenie výrobných závodov bolo vtedy relatívne jednoduché a výsledkom bol produkt s nižšou kvalitou a úžitkovými vlastnosťami. Namiesto loja sa pri výrobe používali rôzne suroviny, okrem iného aj čiastočne stužené tuky ako jedna z prísad tzv. tukovej násady. Z tejto prísady vznikali ako vedľajší produkt čiastočného stužovania tzv. trans-mastné kyseliny. V priebehu 90. rokov minulého storočia sa dokázal ich negatívny účinok vo vzťahu k niektorým chronickým ochoreniam. V súčasnosti už rastlinné tuky čiastočne hydrogenizované tuky v tukovej násade zväčša neobsahujú.

 

* Do 1875: loj

* 1875 - 1900: loj, olivový, bavlníkový, sezamový olej

* 2000 - 2025: kokosový, palmojadrový tuk, palmový, slnečnicový, sójový, repkový, olivový, kukuričný olej

 

Podiel tuku v margarínoch sa postupne znižuje. Od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia sa začala rozširovať ponuka výrobkov s obsahom tuku 60 a 40 percent. Od deväťdesiatych rokov sa vyrábajú margaríny s obsahom tuku okolo 20 percent, je však možné vyrobiť i výrobky s takmer nulovým podielom tuku.

O nutričnom zložení výrobku vždy rozhoduje celkové zloženie tukov – percentuálne zastúpenie jednotlivých mastných kyselín.

 

* Kardiológia 2009, č. 2, s. 79

* Doc. Ing, Jiří Brát, CSc., Ing. Antonín Jiroušek, CSc., PTZ Nelahozeves, Margariny včera, dnes a zítra, Časopis VaP, 2008/5