Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie, formulácia, externé odkazy
wikilinky, gramatika
Riadok 3:
'''''Ňingma''''' (tib. rnying ma) je jednym z prúdov [[tibetský budhizmus|tibetského budhizmu]]. Gyurme Dorje a Jakob Leschly uvádzajú<ref name="test">[http://www.treasuryoflives.org/foundations/view/7], Gyurme Dorje a Jakob Leschly.</ref>:
 
"Tradícia Ňingma udržuje cykly učení a texty, ktoré boli uvedené počas skoršieho šírenia (budhizmu), alebo ngadar (tib. snga dar) za vrcholu imperiálnej moci Tibetu. Toto je v kontraste s rôznymi takzvanými novými školami (Kadam, Kagjü, Gelug, atď.) alebo sarma[[Sarma|Sarma]] (tib. gsar ma), ktoré nasledujú texty a učenia, ktoré boli uvedené počas neskoršej fázy šírenia alebo čhidar (tib. phyi dar), počínajúc desiatym storočím. Ešte užšia hraničná čiara medzi skoršími a neskoršími fázami prekladu sa niekedy zvykne vytyčovať medzi životmi indického učenca Smrtidžňánakirtiho (rané 10.stor) a tibetského prekladateľa Rinčhen Zagnpa."
 
Škola ňingmaŇingma je súhrnom rôznych podškôl a línií, ktoré sú viac menej nezávislé a až do druhej. Spoločným znakom týchto škôl je, že všetky považujú za zdroj svojho učenia [[Padmasambhava|Padmasambhavu]] a praktikujú učenie [[vadžrajána|vnútorných tantier]].
 
== Učenia a texty ==
Jadro tejto školy tvoria učenia indických majstrov Padmasambhavu, Vimalamitru, Budhaguhju a Šantarakšitu a tibetských majstrov prekladateľa Vairočanu z Pagoru a kráľa Songcän Gampa. Učenia školy ňingma sú principiálne zhrnuté v štyroch zbierkach textov, najstarším je Mani Kabum, ktorý tvoria učenia Songcän Gampa. Ďalšími sú Stotisíc tantier Ňingmy (tib. rnying ma rgyud 'bum), Ústna tradícia Ňingmy (tib. rnying ma bka' ma) a Drahocenná pokladnica teriem (tib. rin chen gter mdzod). Medzi hlavné tantry tejto školy patria Guhjagarbhatantra mahájogy, anujogová Samdhisamgrahasútra (je to tantra napriek tomu, že sa volá sútra) a atijogová Kulajarádžatantra. Hlavným meditačným božstvom tejto školy je Vadžrasattva.<br />
<br />
Tradícia ňingma sa opiera o tri línie odkazovných učení. Prvá je dlhá línia ústnych učení "kama" (tib. bka' ma), druhá je krátka línia skrytých pokladov "terma" (tib. gter ma)a tretia je línia čistých vízií (tib. dag snang). Línia kama je neprerušnou líniu učení od indických majstrov a ich žiakov, cez tibetských majstrov - z učiteľa na žiaka až po súčasnosť. Línia terma je založená na učeniach objvených v takzvaných pokladoch (tib. gter), ktoré ukryli pre budúce pokolenia hlavne Padmasambhava, Vimalamitra a Vairočana, či už ako fyzické objekty "zemné poklady" (tib. sa gter) - v zemi, v skalách, v jazerách, alebo ako poklady mysle (tib. dgongs gter) v mysliach svojich žiakov. Aj zemné poklady obsahujú aspket pokladov mysle. Takíto vybraní žiaci, určení ako budúci objavitelia pokladov "tertöni"(tib. gter ston) učenia sa potom podľa tradície v neskoršej dobe znovuzrodili v Tibete a objavovali tieto učenia, ktoré potom učili svojich žiakov a tí potom zakladali rôzne línie týchto pokladových učení. Línia čistej vízie je založená učeniach, ktoré sa objavili v meditačných víziach osvietených majstrov školy ňingmaŇingma.<br />
<br />
== Línie a tradície ==