|
== Príbeh ==
Na začiatku eposu Mahábhárata sa kráľovi indického mesta [[Hastinápura]] menom [[Šantanu]]ovi (alebo Šántanu) zjaví pri jeho potulkách prírodou pri rieke indická bohyňa [[Ganga]] (alebo Gangá), ktorá mu neskôr porodí deti. Skôr, ako s ňou kráľ začne žiť, musí jej dať prísľub, že sa jej nebude nikdy nič pýtať. Keď sa kráľovi Šantanuovi narodí prvé dieťa, je zhrozený, keď vidí, ako ho Ganga hodí do rieky. Pri pohľade na osud už ôsmeho z narodených detí, ktorého Ganga berie do rieky, zronený kráľ nevydrží a spýta sa Gangy, prečo tak robí. Tá však položenie otázky využije pre ukončenie ich vzťahu, pretože kráľ porušil svoj prísľub, že sa nebude nič pýtať. Ganga ho však ubezpečí, že o svojho posledného syna nepríde, že sa raz vráti. Vysvetlila mu aj, že kedysi bola na jej budúce deti uvalená kliatba - boli prekliate a ich utopením sa chcela kliatby zbaviť.
Ganga odchádza preč, no dodrží sľub a po čase príde na scénu jej posledný, ôsmy syn – [[Dévavrata]], ktorý ostane pri svojom otcovi a žije s ním v kráľovstve. Odkedy Ganga odišla, kráľ Šantanu ostal ako muž sám. Dévavrata príliš empaticky prežíva osamelosť svojho otca. Kráľ sa tajne zaľúbi do krásnej [[Satjavatí]], ktorej otec však kladie podmienky – jeden z jej synov musí byť kráľom Hastinápuru, čo fakticky ruší legitímne právo Šantanuovho syna Dévavratu byť nasledovníkom trónu. Princ Dévavrata, ktorý vidí svojho otca osamoteného, ale zaľúbeného v situácii, kedy jeho rozhodnutie by zmenilo osud následníctva trónu, aby úplne zmiernil otcovu bolesť a umožnil mu zobrať si za ženu Satjavatí, pred jej otcom, ktorý si kládol takúto podmienku, zloží prísahu, že na veky vekov ostane v celibáte. Prísaha zmenila Dévavratov osud a tento získava nové meno – [[Bhíšma]]. Kráľ Šantanu a Satjavatí sa zoberú a majú spolu deti, ktorými sú [[Čitrángada]] a [[Vičitravírja]]. Nedožijú sa však dlhého veku a Satjavatí ostáva sama, pretože aj kráľ Šantanu ju pre chorobu navždy opustil.
Hastinápur zase nemá nasledníkanásledníka trónu. Satjavatí teda požiada Bhíšmu, aby sa zriekol svojej prísahy pre večný celibát, ale Bhíšma to rázne odmieta. Satjavatí si stále robí výčitky voči svojmu otcovi, ktorého podmienky spôsobili, že sa situácia ohľadne nasledovníka trónu vyvinula takto – keby bol ním Bhíšma, všetko bo bolo teraz iné. Preto vyzve veľkého mudrca [[Vjása|Vjásu]], mystika a jogína, aby neodmietol jej prosbu riešiť otázku potomstva, a aby sa stal otcom. Vičitravírja, jej teraz už nebohý syn, má dve ženy, ktoré by mohli priviesť na svet potomkov. Vjása je zároveň aj synom Satjavatí a počala ho s potulným askétom a mudrcom - Vjása sa narodil na ostrovčeku v rieke [[Jamuna]] (Jamuná; v dnešnom indickom štáte [[Uttarpradéš]]).
Keď sa '''Vjása''' po rozhovore so svojou matkou SatyavatiSatjavatí podujme splodiť deti pre kráľovský trón, osud chcel, že '''[[Ambika''' –]] (prvá VichitraviryovaVičitravírjova žena,) sa zhrozí pri pohľade na špinavého askétu, že má v zdesení počas milovania zavreté oči. Bola za to potrestaná a narodil sa jej slepý syn [[Dhrtaráštra]]. Ďalšia žena, '''Ambalika'''[[Ambálika]] (Ambáliká), dostala od SatyavatiSatjavatí inštrukcie, aby mala oči za každú cenu otvorené. Keď však aj ona uvidela špinavého askétu, celá zbledla. Preto sa jej narodil syn, ktorý bol celý bledý a dostal meno [[Pándu]]. Dhrtaráštra a Pándu boli nevlastní bratia. Napokon prišla na rad slúžka, s ktorou Vjása splodil Viduru. [[Vidura]] neskôr pôsobil ako minister na kráľovskom dvore Kuruovcov.
Vznikli tak dva silné rody, ktoré bojovali o kráľovský trón – [[Pánduovci]] a [[Kuruovci]] a ich konanie vyvrcholí do vojny.
==Idea ==
Nosným pilierom odkazu tejto veľkolepej knihyeposu je predovšetkým vyzdvihnúť zmysel víťazstva dobra nad zlom. Mahábháratu a teda samozrejme aj Gítu, ktorá je jej časťou, napísal podľa indických sanskritských textov [[GanešGanéša]] svojím sloním klom ako pisár, keď mu text diktoval Vjása. Mahábhárata sa tiež vysmieva aj zo "štyroch starých hriechov" - lovu, hazardu, neviazaného sexu a omamných látok.
== Pozri aj ==
|
