Verzia z 08:37, 18. október 2012 upraviť JackieBot (diskusia \| príspevky) Boti 9 071 editací d r2.7.2) (robot Zmenil: ru:STS-93 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:18, 6. november 2012 upraviť vrátiť JAnDbot (diskusia \| príspevky) Boti 139 628 editací d odstranenie zbytočných mezier a prefixov šablóna (dle dat od Dannyho B.); kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Kozmická misia \| názov misie = STS-93 \| znak = Sts-93-patch.png\|250px \| raketoplán = Columbia \| posádka = 5 \| rampa = [[Štartovací komplex 39\|39-B]] \| štart = [[23. júl]] [[1999]] \| pristátie = [[28. júl]] [[1999]] \| trvanie = 4 dni 22 hodín<br />50 minút 18 sekúnd\| perigeum = 268 km \| apogeum = 290 km \| doba obehu = min\| inklinácia = 28.4 stupňov \| obehy = 80 \| vzdialenosť = 2,890,000 km\| hmotnosť = 99 783 kg (pri pristáti) \| foto posádky = STS-93 crew.jpg\|300px \| popis = Zľava [[Eileen Collinsová\|Collinsová]], [[Steven A. Hawley\|Hawley]], [[Jeffrey S. Ashby\|Ashby]], [[Michel Tognini\|Tognini]] a [[Catherine G. Colemanová\|Colemanová]] \| predchádzajúca = [[STS-96]] \| nasledujúca = [[STS-103]] }} Riadok 31: * [[Steven Alan Hawley]] (prvý letový špecialista) * [[Catherine Grace Colemanová]] (druhý letový špecialista) * [[Michel Ange Charles]] Tognini (tretí letový špecialista) == Prípravy na štart == Rentgenové observatórium Chandra sa pôvodne volalo AXAF - Advanced X-ray Astrophysics Facility. Pôvodne mala obsahovať [[ďalekohľad]] s vysokým stupňom rozlíšenia, ale prehodnotenie projektu v rokoch [[1992]] a [[1993]] zredukovalo prístrojové vybavenie. Pôvodný termín štartu mal byť v roku [[1997]], no neustále komplikácie spojené so stavbou ďalekohľadu a testovaním [[umelá družica\|družice]] viedli k neustálym odkladom. V roku [[1998]] bol ešte nedokončený ďalekohľad pomenovaný Chandra na počesť významného amerického astrofyzika indického pôvodu [[Subrahmanyan Chandrasekhar\|Subrahmanyana Chandrasekhara]]. Raketoplán Columbia sa po svojej predchádzajúcej misii [[STS-90]] [[16. apríl]]a 1999 presunul do hangáru OPF-1. Odtiaľ [[2. jún]]a putoval do montážnej haly [[Vehicle Assembly Building\|VAB]], kde bol pripojený k nádrži [[Space Shuttle External Tank\|ET]] a motorom [[SRB]]. Celý komplex sa [[7. jún]]a presunul na rampu [[Štartovací komplex 39\|39-B]]. [[27. jún]]a bolo do nákladového priestoru raketoplánu vložené observatórium aj so svojím [[raketa\|raketovým]] stupňom [[Inertial Upper Stage\|IUS]] a nosným prstencom ASE. Odpočítavanie sa začalo [[17. júl]]a, neprebehlo však až do úplného konca. === Pokusy o štart === Odpočítavanie spočiatku prebiehalo hladko a počasie bolo dobré. V čase V T -31 sekúnd odovzdal [[počítač]] GLS riadenie štartu palubným počítačom Columbie. V čase T -16 sekúnd však technik zodpovedný za kontrolu hladiny koncentrácie plynného [[vodík]]a v motorovom priestore spozoroval, že kontrolné senzory detegujú koncentráciu vodíka zodpovedajúcu až dvojnásobku povolenej hodnoty. Ten mohol pri zážihu hlavných motorov explodovať a tak bol vydaný povel na prerušenie štartu. V čase T -7 sekúnd sa teda odpočítavanie zastavilo. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že porucha bola len na sledovacom senzore. Skutočná koncentrácia vodíka nebezpečné hodnoty nedosiahla. Ďalší pokus o štart tak bol zahájený o dva dni neskôr - [[22. júl]]a. Riadok 58: Piloti Columbie uskutočnili o 12:03 UT úhybný manéver, aby bol raketoplán v čase zážihu motora IUS bezpečne ďaleko. K zážihu motoru došlo o 12:47 UT. Po 117-sekundovom zážihu a odhodeniu motora sa Chandra pohybovala po dráhe vo výške 330-72 031 km. Úspešne prebehlo aj vyklápanie [[slnečný panel\|solárnych panelov]] a navedenie na výslednú dráhu (9 652-139 189 km). [[~~Image~~Súbor:Eileen_Collins_on_STS-93.jpg\|left\|thumb\|240px\|Eileen Collinsová vo veliteľskom kresle na obežnej dráhe]] V raketopláne na druhý deň letu prebiehali astronomické pozorovania. Hawley zahájil pozorovania [[Mesiac]]a, [[Merkúr]]a, [[Venuša\|Venuše]] a [[Jupiter]]a prístrojom SWUIS. [[25. júl\|25.07.]] posádka opäť obsluhovala vedecké experimenty. [[26. júl\|26.07.]] pokračovali vedecké pozorovania a biochemické experimenty. [[27. júl]] bol venovaný hlavne previerkam prístrojov pred pristátím a ukončovaniu experimentov. Celý let STS-93 bol zakončený perfektným nočným pristátím na [[Kennedy Space Center\|KSC]] [[28. júl\|28.07.]]1999 o 03:21 UT (05:21 SELČ). Po pristátí sa však potvrdilo, že v priebehu štartu došlo k prasknutiu troch z mnohých oceľových trubičiek, tvoriacich plášť trysky motora SSME v pozícii 3 a k následnému úniku vodíka, ktorý však našťastie nemal katastrofické následky. Na otázku novinárov, ako sa pozerá na technické problémy v priebehu štartu, Collinsová odpovedala: "Vesmírny let predstavuje zakaždým určité riziko. Iste, nejaké riziko existuje všade, nech už robíte čokoľvek, či už pilotujete lietadlo, alebo riadite auto. Našou úlohou je riziko minimalizovať." Riadok 73: * [http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-93/lk.htm STS-93 na mek.kosmo.cz] {{ces icon}} {{~~Šablóna:~~Raketoplán Columbia}} [[Kategória:Kozmické lety s ľudskou posádkou\|STS-093]] [[Kategória:Program Space Shuttle\|STS-093]]

STS-93: Rozdiel medzi revíziami