Veľkonočný ostrov: Rozdiel medzi revíziami

'''Veľkonočný ostrov''' (v polynézštine: '''Rapa Nui''' („Veľký Rapa“) Pomenovanie bolo zaužívané tahitskými rybármi ktorí navštívili ostrov v devätnástom storočí. Názov používali na rozlíšenie medzi Veľkonočným ostrovom a ostrovom „Rapa Iti“ („Malý Rapa“), ktorý leží 650 km južne od [[Tahiti]] Ďalší názov ostrova je ''Te Pito o Te Henua'' (Pupok sveta). Rovnaké pomenovanie má aj zaoblenýzaokrúhlený kameň, ležiaci v blízkosti [[Ahu Te Pito Kura]]. Podľa rapa-nuiských legiend najstaršie meno ostrova bolo ''Te pito o te kainga a Hau Maka'' (Malý kúsok zeme Hau Maka).<ref>Thomas S. Barthel: ''The Eighth Land: The Polynesian Settlement of Easter Island'' (Honolulu: University of Hawaii 1978; Nemecko 1974)</ref>

(Kraj nebies)<ref> [http://www.ine.cl/canales/publicaciones/compendio_estadistico/pdf/2005/2.pdf Compendio Estadístico 2005],INE</ref> V {{spa|Isla de Pascua}}) je [[ostrov]] v južnej časti [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] patriaci [[Čile]]. Leží asi {{km|3300|m}} od pobrežia [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]].Má rozlohu {{km2|163.6|w}}.<ref>[Easter island, Projekt Ostrov sôch "O Veľkonočnom ostrove. Poloha. » . Zdroj 04/13/2007] </ref>Je trojuholníkového tvaru, asi 24.6 km dlhý, 12,3 km. široký. Je to najvýchodnejší ostrov [[Polynézia|Polynézie]] a súčasť [[Východomorský podmorský chrbát|Východomorského podmorského chrbta.]]. Povrch pozostáva z dvadsiatich [[Sopka|sopečných]] kužeľov. Najvyšším bodom je vrchol vyhasnutej sopky [[Terevaka]]{{mnm|507,41 m }} <ref>Erwin Koch: Upozornenie na svet, TIME, dokumentácia, 28 Mája 2009, č 23, str 19 </ref> V juhozápadnej časti Veľkonočného ostrova sa nachádzajú malé, aj neobývané ostrovy Motu Iti, Motu Kau Kau (Motu Kao Kao. Na tomto ostrove sa vyskytuje [[Anomália|magnetická anomália]] ), Na západnej strane je Motu Tautara, na východ pri poloostrove Poike je ostrov Marotiri. Motu Nui (najväčší z ostrovov z ktorého v minulosti pochádzali volení bojovníci )Dohromady je pätnásť malých ostrovov vzdialených do poldruha kilometra od Veľkonočného ostrova <ref>Fisher Steven Roger, Ostrov na konci sveta, Reaktion Books, 2005, ISBN 1-86189-245-4, str.7 </ref> Počet obyvateľov 3791 ([[2002]]), 4888 ([[ 2010]]) <ref>Primeros Informácie o Spoločnosť del Censu: 37626 Hay más que Hombres Mujeres en la Región V</ref>Hlavné mesto [[Hanga Roa]]. Vzdialenosť od pevninskej časti pobrežia Čile je 3703 km. Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete. Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov [[Pitcairn (ostrov)|Pitcairn]] vzdialený 2075 km.

Veľkonočný ostrov je [[Sopka|vulkanického pôvodu]]. Najčastejšie [[Hornina|horniny]] na ostrove sú [[čadič]] , [[obsidián]], [[ryolit]] , [[trachyt]]. Útesy v zátoke La Perouse (miestny názov Hanga Hoon) sa skladajú z červenej [[Láva|lávy]]. Najúrodnejšia [[Pôda|pôda]] sa nachádza na severe ostrova. Pobrežný pás je skalnatý a robustný. Na ostrove sú malé piesočné [[Pláž|pláže]] ktoré sa nachádzajú len na niekoľkých miestach, napríklad v zátoke [[Anakena]] na severnom pobreží, na juhozápadnom výbežku. Na východe na polostrove Poike útesy prudko stúpajú až do 300 metrovej výšky.

Ostrov leží v blízkosti južnej hranice letného prúdenia vetrov.V zime prevažujú severozápadné vetry, ale vyskytuje sa aj juhozápadné a juhovýchodné prúdenie. Vzhľadom na blízkosť studeného [[Humboldtov prúd|Humboldtovo prúdu]] a absencie akejkoľvek pevniny medzi ostrovom a [[Antarktída|Antarktídou]], napriek blízkosti trópov, podnebie je na ostrove relatívne chladné. Vietor z [[Antarktída|Antarktídy]] v júli a auguste často zníži denné teploty až o 20 ° C. Hlavným zdrojom [[Pitná voda|pitnej vody]] na ostrove sú [[Sladkovodné jazero|jazerá]] ktoré vznikli v kráteroch sopiek. Na ostrove netečie žiadna rieka. Dažďová voda ľahko presakuje cez pôdou a vytvára [[Podzemná voda|podzemnú vodu]], ktorá vteká do oceána. Preto Pitná pitnej vody na ostrove nie je veľa. Obyvatelia si v minulosti vykopali studne a malé vodné nádrže. Najhlbšia vŕtaná studňa na ostrove sa nachádza pri [[Letisko Mataveri|letisku Mataveri.]]

Osídlenie polynézskym obyvateľstvom.

Rannú históriu Veľkonočného ostrova je ťažké rekonštruovať, pretože písomné záznamy chýbajú. Aj dejiny jeho osídlenia sú sporné. Predpokladané osídlenie siaha do rokov [[300]] až [[1200]] nášho letopočtu , približne sa zhoduje s príchodom prvých osadníkov na [[HavajHavajské ostrovy]]. Podľa ústnych [[Legenda|legiend]] ktoré zaznamenal tahitský [[biskup]] Tepano Jaussen, miestom pristátia dvoch kánoí prvých polynézskych osadníkov, vedených Hotu Matuom, bola pláž Anakena. Veľké kánoe priviezli údajne tristo až štyristo ľudí z ostrovov Maroe-Orega a Maroe-Tohio.<ref> Stéphen-Chauvet, Easter Island and Its Mysteries, kap. Traditions and history</ref>Predpokladá sa osídľovanie v dvoch vlnách. Prvá vlna predpokladá založenie osady v 5. alebo 6 Storočí, druhá vlna rozšírenie osídlenia v 14 storočí. Zapojenie výskumu [[Genetika|genetických štúdií]] v roku 1990 nepochybne dokázalo západný pôvod obyvateľov Veľkonočného ostrova (z polynézskej oblasti) a nie z Južnej Ameriky ako sa prv predpokladalo a ako sa domnieval [[Thor Heyerdahl]] <ref>Hagelberg Erika a kol, [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] ostrovanov starovekého Veľkonočného ostrova, Nature č 369 dňa 5 mája 1994 str 25-26</ref>Okrem iných starších teórií jedna teória bola založená na tvrdení, že pôvodní obyvatelia pochádzajú z východu z Ameriky. (Ako prvý s ňou vystúpil španielsky [[Misionár|misionár]] [[Joacquin M. de Zuňiga]]. Po mnohých rokoch ju vzkriesil nórsky bádateľ Thor Heyerdahl) Najstaršie predmety ktoré archeológovia na ostrove našli sú z roku [[380]] nášho letopočtu <ref>Mgr. Martina Bucková, PhD. (1974) Záhada moai z Veľkonočného ostrova ff UCM Trnava, KO SAV Bratislava. </ref>Výskumy a rádiouhlíkové analýzy zmenili takmer všetky skoršie poznatky o Polynézii. Nedávno boli upravené a zúžené na rozpätie rokov [[700]] až [[1100]] nášho letopočtu. Prebiehajúce štúdie amerických archeológov [[Terry Hunt|Terryho Hunta]] a [[Carl Lipo|Carla Lipoa ]] naznačujú ešte neskorší dátum. "Rádiouhlíkové dáta získané z prvých stratigrafických vrstiev na území Anakena, taktiež aj z analýzy predchádzajúcich rádiouhlíkových analytických dát vyplýva, že ostrov bol osídlený neskoršie, čiže asi v roku [[1200]] nl.<ref>Hunt, TL, Lipo, CP (2006)."Neskoré kolonizácie na Veľkonočnom ostrove". Science311 (5767):. 1603-6 Bibcode 2006Sci ... 311.1603H . doi :10.1126/science.1121879 . PMID 16527931</ref>Na základe legendy o náčelníkovi Hotu Mutuovi, taktiež na základe archeologických, [[Genealógia|genealogických]], jazykových výskumov, sa dospelo k názoru, že osídlenie prebiehalo zo západu z ostrovov Mangareva (2600 km) a Markézi (3200 km ) Podstatné. environmentálne vplyvy, budovanie monumentálnej architektúry a sochárstva tak začali bezprostredne po osídlení. <ref> Hagelberg Erika a kol, DNA ostrovanov starovekého Veľkonočného ostrova, Nature č 369 dňa 5 Mája 1994 str 25-26</ref>Podľa ústnej tradície, prvá osada vznikla na území zvanom Anakena okolo roku 1200. Jared Diamond konštatuje, že zátoka Anakena ako miesto pristátia poskytuje najlepšiu ochranu pred prevládajúcim vlnobitím, rovnako ako piesočné pláže pre spúšťanie a pristávanie kanoí. Sprvu osídlili len pobrežné oblasti s desiatimi nezávislými kmeňmi ( mutu ), ktoré boli spojené s rôznymi časťami ostrova, hoci medzi nimi neexistovali žiadne definované hranice.<ref> Routledge Katherine : Tajomstvo Veľkonočného ostrova, Londýn,1919, str. 221</ref> Keď [[James Cook]] navštívil ostrov, jeden z jeho členov posádky, pochádzajúci z polynézskeho ostrova [[Bora Bora]] bol schopný komunikovať v reči ostrovanov na Rapa Nui. keďže ich jazyk je na osemdesiat percent podobný jazyku obyvateľov ostrova Mangareva.

V roku [[1999]] skúšobná plavba s rekonštruovanými polynézskymi loďami dokázala, že boli schopné dosiahnuť Veľkonočný ostrov od ostrova Mangareva za devätnásť dní.<ref>"Cesta do Rapa Nui 1999–2000". Polynézska objaviteľská plavebná spoločnosť.</ref>Asi okolo roku[[1100]] nášho letopočtu začala výstavba rozsiahlych kamenných štruktúr asi 250 [[Kult|kultových plošín]] (ahu), kamenných sôch ( moai ). Obdobie kultúrneho rozkvetu trvalo až do roku [[1650]].<ref> Mieth Andreas, Hans-Rudolf Bork, Ingo Feeser: Praveké a posledné účinky využívania pôdy na polostrove Poike, Easter Island (Rapa Nui), Rapa Nui Journal, vol 16, 2002</ref> Asi od roku [[1500]] až do príchodu Európanov, sú podľa archeológov zaznamenané zvýšené nájazdy a kmeňové vojny s použitím nových zbraní (mata), ktoré mali ostré hrany, boli vyrobené z obsidiánu a upevnené na krátkych oštepoch).<ref>PV Kirch, Na ceste vetrov. Archeologické História tichomorských ostrovov pred kontaktom Európanov, Los Angeles, 2000, s 273-274</ref>Pravdepodobne sa šíri aj [[kanibalizmus]] <ref>Fisher SR: Na zubov divochov v Rapa Nui vestník č 6, 1992. Pp. 72 - 7</ref>

Domorodci bývali prevažne v jaskyniach, ktorých je na ostrove veľa. Stavali aj obydlia z palmových listov pripomínajúce obrátený čln. Do vyhĺbených dier v kameni zastrkávali [[Trstina|trstinu]], ktorá tvorila kostru konštrukcie. Strop a boky boli pletené z trstiny palmových listov a [[Drevo|lyka]].

Pravdepodobne prvými Európanmi ktorí uvideli Veľkonočný ostrov boli španielsky moreplavec [[Alvaro de Mendaña]] ( [[1567 ]] ) a anglický [[Pirát (námorný lupič)|bukanier ]] Edward Davis ( [[1687]] ) <ref>S. R.Fischer, str. 46(</ref>)

Prvý oficiálne zaznamenaný európsky kontakt s ostrovom je z piateho apríla [[1722]] ( Veľkonočná nedeľa ), keď [[Holandsko|holandský]] moreplavec [[Jacob Roggeven]] v službách Východoindickej obchodnej spoločnosti (Trading West India Company) iba náhodne ostrov navštívil a pomenoval ho Veľkonočným ostrovom. Zostal na ňom celý týždeň. Populáciu ostrova odhadol na 2000 až 3000 obyvateľov. Číslo môže byť vyššie, pretože niektorí z domorodcov mohli byť vydesení a schovaní v jaskyniach po nedorozumení a následných krádežiach na lodi ktoré viedlo Roggevenových mužov strieľať na domorodcov. (zabili ich viac ako 12 a niekoľko ďalších zranili.) Prvý domorodec, ktorý vystúpil na palubu, bol podľa opisu úplne biely. Hlavu mu zdobila koruna z peria, ušnice mal prepichnuté a umelo predĺžené, takže mu viseli až po plecia. Podľa záznamov aj iní domorodci mali takto predĺžené ušnice a mnohí mali na celom tele tetovania vzorov vtákov a rozličných zvláštnych figúr.)<ref>Mgr. Martina Bucková, PhD. (1974) Záhada moai z Veľkonočného ostrova ff UCM Trnava, KO SAV Bratislava.</ref>Ďalší zo zahraničných návštevníkov bol [[Felipe González Ahedo]], španielsky moreplavec, ktorého tam vyslal guvernér Čile a miestokráľ Peru [[Manuel de Junyent]] (1704-1782), ktorý mal ambície posilniť vplyv Španielska v Južnej Amerike (proti Anglicku). K ostrovu 15. novembra [[1770]]. priplávali dve španielske lode: San Lorenzo a Santa Rosalia. Španielsko Veľkonočný ostrov v mene kráľa [[Karol III. Španielsky|Karola III.]] [[anexia|anektovalo]] pod názvom: ''Isla de San Carlos''. Španieli ho ako prví zmapovali.Opísali ho ako veľmi nehostinný, ktorého pobrežie je lemované kamennými sochami.<ref>a b c Easter Island History</ref>O štyri roky neskôr, v roku 1774, navštívil Veľkonočný ostrov britský moreplavec James Cook. Nemecký prírodovedec [[Reinhold Forster]] ktorý sa na výprave zúčastnil poznamenal, že niektoré sochy spadli. V roku [[1825]] tam priplávala Britská loď [[HMS Blossom]] Jej posádka zaznamenala, že nevideli žiadne stojace sochy. V roku 1786 na ostrove pristál francúzsky gróf [[Jean–François de La Pérouse]], ktorý na príkaz [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] oboplával [[Južná Amerika|Južnú Ameriku]]. La Pérouse bol poverený vypracovať presné mapy a štúdie o národoch [[Južné moria|južných morí]]. Veľkonočný ostrov bol počas 19. storočia navštívený niekoľkokrát, ale potom sa ostrovania stali k cudzincom otvorene nepriateľský, taktiež aj k ich pokusom tam pristáť. Pred rokom [[1860]] bolo zaznamenaných len málo informácií. Posádky veľrybárskych lodí sa začali zastavovať pri ostrove, hľadajúc čerstvú zeleninu a ženy. Zanechali na ostrove rôzne európske, aj pohlavné choroby. V roku [[1808]], po krvavej bitke, americká loď Nancy uniesla dvanásť mužov a desať žien s úmyslom dopraviť ich na [[Ostrovy Juana Fernandéza]] aby tam pracovali ako otroci pri love [[Tuleň|tuleňov]]. Po trojdňovej plavbe od ostrova kapitán dovolil zajatcom, aby vyšli z podpalubia. Tí v zápätí rýchlo vyskočili cez palubu a začali plávať preč. Okrem jedného, ktorému sa podarilo doplávať na Veľkonočný ostrov sa všetci utopili.

V čase najväčšej epidémie na ostrove nestačili pochovávať mŕtvych. V roku 1866 [[Jean Dutroux Bornier]], ako bývalý francúzsky dôstojník sa po skončení [[KrymKrymská vojna|krymskej vojny]] presťahoval dona Tahiti. Skúpil na Veľkonočnom ostrove všetky pozemky. Spolu so spoločníkom Branderom, tahitským Britom sa usadili na ostrove a začali podnikať. Keď na ostrov Bornier pozval prvého kresťanského misionára [[Eugène Eyraud|Eugène Eyrauda]], ten spolu s novým náboženstvom priniesol aj [[Tuberkulóza |tuberkulózu]]. Na túto chorobu v roku [[1867]] spolu s misionárom zomrela asi štvrtina populácie ostrova. V nasledujúcich rokoch chovatelia oviec a misionári začali skupovať dostupné pozemky po zosnulých a to viedlo k veľkým konfrontáciám medzi domorodcami a novými osadníkmi. Bornier sa vyhlásil za kráľa a čoskoro tam zaviedol [[Despotizmus|hrôzovládu]]. Vyhnal ostrovanov zo svojich osád a vytýčil im iba malú oblasť na západnom pobreží (v oblasti dnešného Hanga Roa), zatiaľ čo zvyšok ostrova využíval ako pastviny pre ovce a dobytok. Vstup mimo určený priestor bol pod trestom smrti zakázaný. V roku [[]1871]] [[Katolícka cirkev|katolícky]] misionári ktorí na začiatku Borniera na ostrov pozvali, pred ním spolu so 171 obyvateľmi Veľkonočného ostrova utiekli na [[Administratívne členenie Francúzskej Polynézie|Gambierove ostrovy]]. Na Veľkonočnom ostrove zostalo iba stodesať domorodcov. Boli to väčšinou len starší muži.

O šesť rokov neskôr, v roku [[1877]] na Veľkonočnom ostrove žilo len 111 ľudí a iba 36 z nich malo potomkov.<ref> "Collapse of island's demographics in the 1860s and 1870s". Rongorongo.org. Retrieved 2012-06-23.</ref>.

Bornier sa stal tak neznesiteľným, že nakoniec bol v roku 1786 zavraždený obyvateľmi ostrova. O rok neskôr Brander zomrel prirodzenou [[Smrť|smrťou]]. Ostrov zostal po dlhšom spore u francúzskych súdov dedičstvom rodiny Branderovcov. Tí jeho pozemky predali 2 januára [[1888]] Čílskej vláde. Dňa 25 septembra [[1882]] ostrov navštívil nemecký delový čln SMS Hyena. Poručíka Geiselera poverila [[Prusko|pruská]] cisárska admiralita aby získal vedecké štúdie pre etnologické oddelenie, kráľovského pruského Múzea v Berlíne. Najmä aby preskúmali jazyk a písmo Veľkonočného ostrova, taktiež aby získali presné výkresy rôznych kultových predmetov, sôch moai, a podrobné mapy miesta uctievania v osade Orongo.

Roku [[1888]] priplával ku ostrovu na čílskej lodi Angamos kapitán [[Policarpo Toro]] ktorý vyhlásil nad ostrovom čílsku [[Suverenita|zvrchovanosť]]. V tej dobe žilo na ostrove 201 obyvateľov.<ref> a b c Easter Island History</ref> Ostrov sa tak stal 9 septembra 1888 čílskou [[Kolonializmus|kolóniou.]] ) Policarpo Toro, zastupujúc vládu Čile, podpísal zmluvu s kráľom Atami Tekenom ktorého následník a dedič zomrel, takže platnosť tejto zmluvy je stále predmetom sporov s niektorými domorodcami na ostrove. Čile ostrov následne prenajalo britskej spoločnosti Williamson-Balfour na chov ovcí. Obyvatelia ostrova boli presídlení do obce Hanga Roa a smeli ju opúšťať iba na povolenie. Tento stav trval až do roku [[1960]]. Prenájom firmy Williamson-Balfourd skončil až v roku [[1953]]. Roku [[1915]] sa vypravila na ostrov britská archeologička [[Katherine Routledge]] a uskutočnila vedeckú expedíciu pod názvom „Mana“, ktorá systematicky zdokumentovala kultúru pôvodného obyvateľstva. Čile v roku [[1935]] vyhlásilo Veľkonočný ostrov za čílsky národný park.Až do roku [[1966]] ostrov využívalo čílske vojenské námorníctvo. V roku 1966 čílsky parlament prijal zákon o právach obyvateľov ostrova. Ostrovania sa zákonom stali plnoprávnymi občanmi Čile. Podľa tohoto zákona smú byť vlastníkmi pôdy na ostrove jedine rodení ostrovania. V roku [[1973]] generál [[Augusto Pinochet]] vyhlásil na Veľkonočnom ostrove [[stanné právo]]. Bol zastavený cestovný ruch. Pinochet ostrov navštívil celkom tri razy. Čílska armáda tam vybudovala viacero nových vojenských zariadení a novú [[Radnica|radnicu]] <ref>Raymond J. Lewis reiview of Rapanui; Tradition and Survival on Easter Island</ref> Po dohode v roku [[1985]] medzi Čile a USA bola v roku 1987 dráha letiska Mataveri rekonštruovaná z dôvodu núdzového pristávania [[Raketoplán|raketoplánov]]. Bola rozšírená na 423 metrov, dlhá je 3353 metrov. (Pinochet sa údajne odmietol zúčastniť inaugurácie na protest proti tlakom Spojených štátov pre jeho porušovanie ľudských práv.)<ref> Pinochet no asiste a la inauguración de la pista de la isla de Pascua</ref> Dňa 30. júla 2007ústavnou reformou čílska vláda poskytla pre Veľkonočný ostrov a [[Ostrov Robinsona Crusoa]] osobitný status "zvláštne územie" Čile. Až do prijatia osobitnej listiny, ostrov naďalej riadi ako svoju územnú provinciu Valparaiso .<ref>Čílske právo 20,193, Čílsky Národný Kongres</ref>

Dňa jedenásteho júla [[2010]] o osemnástej hodine a pätnástej minúte, prvýkrát po 1300 rokoch odtiaľto bolo viditeľné [[Zatmenie Slnka|Úplné zatmenie Slnka]] <ref>"Eclipse fever focuses on remote Easter Island". www.msnbc.msn.com.</ref>Roku [[1996]] bol ostrov zapísaný do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]].

Keď na Veľkonočný ostrov priplávali prví [[Polynézia|Polynézania]] (niekedy okolo roku 900 n. l. alebo ešte skôr), našli ostrov pokrytý subtropickým listnatým lesom a s najbohatším hniezdiskom morských vtákov v celom Pacifiku. Pôda bola sopečného pôvodu, teda veľmi úrodná, ale dažde tu neboli také časté ako na iných polynézskych ostrovoch. Novým usadlíkom, ktorý si so sebou priviezli iba [[Kura domáca|sliepky]] sa na ostrove darilo. Život bol celkovo pohodlný a bezprácny. Ich pôvodná potrava pochádzala hlavne zo záhradiek, vtáctva (morského i pevninského), [[Potkan|potkanov]], [[Ryby (osteichtyesOsteichthyes)|rýb]] a delfínov. Lesy boli plné vysokých paliem, (až 18 metrov vysokých a takmer dva metre hrubých) ktoré poskytovali ideálne kmene na stavbu kánoí a neskôr na transport sôch, navyše aj jedlé orechy a sladký sirup. Taktiež [[stromové astry]] ("tree daisies"),[[Dendrológia|moruše]], stromy [[toromiro]] a hauhau (príbuzné [[Lipa|lipe]], z ktorých vyrábali silné povrazy) aj nízke druhy paliem. Predpokladá sa, že v dobe najväčšieho rozvoja, okolo roku [[1550]], na ostrove žilo okolo 12 000 obyvateľov (niektorí archeológovia tvrdia, že viac, niektorí, že menej ). Napriek devastácii životného prostredia tesanie, preprava a výstavba sôch pokračovala zrýchleným tempom. Sochy boli čoraz väčšie, boli vytesané aj také, ktoré boli nezmyselne nadrozmerné čo svedčilo o veľkej rivalite kmeňov a ich náčelníkov. Okolo roku 1600 sa obyvateľom podarilo na ostrove zničiť všetky lesy. Pôvodne úrodná zem vysychala a erodovala. Nebolo z čoho stavať, ani na čom variť. Studničky a potoky vyschli. Ľudia vykynožili všetky ostrovné vtáky, aj [[slimáky]]. Bez papierových moruší nemohli už ani pliesť rybárske siete. Začali žiť v jaskyniach a kamenných chyžiach, vyhrabaných do svahov. Potom nastal hladomor, kmeňové boje, ničenie sôch a kanibalizmus. Sochy moai boli navždy opustené, mnohé ešte v kameňolome, alebo na ceste k plošinám zvaným ahu. Väčšina sôch bola zvalená a rozbitá už v dobe, keď Európania začali navštevovať ostrov.

Ako znázorňujú početné maľby jaskyne boli využívané ako miesta bohoslužieb v súvislosti s kultom Vtáčieho muža. Thor Heyerdahl našiel v jaskyniach, početné kamenné sošky s rôznymi motívmi: Vtáčieho muža aj hláv moai. Antropomorfné[[Antropomorfizmus|Antropomorfické]] , zoomorfné[[Morfológia (biológia)|zoomorfické]] postavy, aj vyobrazenie plachetníc.Tajné jaskyne boli vlastníctvom jednotlivých rodín. Aku-Aku sa nazývali strážcovia posvätných rodinných jaskýň.. Vedomosti a tradície sa šírili ústnym podaním špeciálne vybraným členom dalšej generácie. Nepreukázalo sa, že by jaskyne boli použité ako pohrebíská, pravdepodobne len v neskoršom období. Skôr len ako útočiská v čase vojen. Jaskyňa Ana Kai tango tvy („kanibalská jaskyňa“) v Mataveri na západnom pobreží je často navštevovaná turistami.

Ostrovania si bežne krášlili svoje telá rôznymi tetovacími motívmi Nepoužívali jednotné skrášľovacie vzory, takže ich tetovania bývali veľmi odlišné Do veľkej miery boli limitované iba fantáziou tetovacích umelcov<ref>W. J. Thompson, str. 467</ref> Tetovali sa muži, aj ženy, avšak u žien bývalo tetovanie zložitejšie, prepracovanejšie, a pokrývalo obvykle väčšiu časť pokožky, na rozdieľrozdiel od mužov. Tetovacia farba sa vyrábala pálením listov rastliny ktorú nazývali „ti.“ Popol následne zmiešali so šťavou získanou z bobúľ nazývaných „poporo.“ Tetovalo sa pomocou zaostrenej rybacej kosti.

V auguste roku 2010, členovia pôvodného kmeňa Hito rangi obsadila hotelHotel Hangaroa<ref>"Police evict Rapa Nui clan from Easter Island hotel". BBC Online. Feb 6, 2011. Retrieved 29 November 2011</ref> tvrdiac, že pozemok pod hotelovým komplexom bol kúpený v roku 1990 od Pinočetovej vlády, v rozpore s čílskou ústavou.<ref>^ "Indian Law.org". Congressman Faleomavaega to Visit Rapa Nui. Retrieved 29 November 2011.</ref> Členovia kmeňa Hito tvrdia, že ich predkovia boli podvodným spôsobom vylákaní z ostrova<ref>Hinto, Santi. "Giving Care to the Motherland: conflicting narratives of Rapanui". Save Rapanui. Retrieved 29 November 2011.</ref>

Podľa správ [[British Broadcasting Corporation|BBC]] 3. decembra 2010, bolo najmenej 25 ľudí zranených, keď čílska polícia použila proti domorodým občanom [[Brokovnica|brokovnice]] keď sa pokúšala vypudiť majiteľov pozemkov okupujúcich hotelový komplex, ktorí tvrdili, že pozemky pod budovami boli nezákonne odňaté ich predkom<ref> "Easter Island land dispute clashes leave dozens injured". www.bbc.co.uk. December 4, 2010.</ref>