Čierne uhlie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 3936068 používateľa 213.81.217.222 (diskusia) bola vrátená |
doplnok |
||
Riadok 1:
[[Image:Mineral Antracita GDFL001.JPG|thumb|Čierne uhlie]]
'''Čierne uhlie''' alebo '''kamenné uhlie''' v anglickej terminológii tiež '''bitumenózne uhlie''' je [[kaustobiolit]], druh horľavej [[usadená hornina|usadenej horniny]],
Ide o horľavú surovinu, ktorá sa používa predovšetkým ako [[palivo]] na získavanie [[teplo|tepla]] a [[energia|energie]].
== Charakteristika ==
Čierne uhlie možno rozoznať od hnedého uhlia najjednoduchšie na základe vrypu, ktorý je pri čiernom uhlí čierny<ref name="činčura">Činčura, J. a kol., 1983, ''Encyklopédia Zeme.'' Bratislava, Obzor, s. 121</ref>. Líši sa tiež nižším obsahom vody (od 4 do 14%)<ref name="BSE">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Matvejev, A. K.
| titul = Kamennyj ugoľ, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
| url = http://bse.sci-lib.com/article058219.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 18.11.2012
| vydavateľ = bse.sci-lib.com
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref>. Obsahuje asi 72 (resp. 75%<ref>Geologičeskij slovar.</ref>) až 92% uhlíka a približne 10 - 42%<ref name="geologie.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Petránek, J.
| titul = Uhlí, On-line geologická encyklopedie
| url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?uhli
| dátum vydania = 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 17.11.2012
| vydavateľ = geology.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> resp. 45% horľavých prchavých látok. Obsahuje tiež 75-97% (prípadne aj viac) uhlíka, 1,5-5,7% vodíka, 1,5-15% kyslíka, 0,5-4% síry; do 1,5 % dusíka, množstvo popola sa pohybuje obyčajne od 2 až 4 % do 45%. Výhrevnosť čierneho uhlia sa pohybuje medzi 23,8 MJ/kg po 36,6 MJ/kg pri kvalitnejšom uhlí<ref name="BSE"/>. Odraznosť [[vitrinit]]u sa pri čiernom uhlí pohybuje okolo 0,5 až 2,8<ref name="Lintnerová,2009"/>.
== Klasifikácia ==
Podľa množstva prchavých látok, výhrevnosti a koksovateľnosti sa rozoznáva niekoľko typov čierneho uhlia. Následné členenie je používané v Česku a na Slovensku<ref name="činčura"/>:
* plamenné čierne uhlie - je nevhodné na výrobu [[koks]]u, lebo je málo preuhoľnené, prchavé zložky tvoria viac než 35% hmotnostných %
* plynové čierne uhlie - je vhodné na výrobu [[svietiplyn]]u
* mastné čierne uhlie - je vhodné na výrobu hutníckeho a zlievačského koksu, stredne preuhoľnené
* chudé čierne uhlie - je vhodné ako energetická surovina
* antracitové čierne uhlie - má obsah prchavých zložiek medzi 8 a 17 hmotnostných %, vysoko preuhoľnené
* [[antracit]] - má obsah prchavých zložiek menší než 8 hm. %
Existujú rôzne klasifikácie používané v bývalom ZSSR, Západnej Európe a USA. Medzinárodná klasifikácia sa okrem horeuvedených parametrov zakladá aj na jeho spekavosti.
== Vznik ==
Prvé čierne uhlie sa objavuje už v [[silúr]]e a [[devón]]e, najrozšírenejšie je však v [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskych]], [[perm (geochronologická jednotka)|permských]] a [[jura (geochronologická jednotka)|jurských]] súvrstviach. Keďže väčšina čierneho uhlia vznikla v [[prvohory|prvohorách]], predstavujú ho najčastejšie zvyšky nedokonale rozložených vyšších rastlín ako sú [[papraďorasty|paprade]], [[prasličkorasty|prasličky]] a [[plavúňorasty|plavúne]]. Tieto organické zvyšky museli byť nahromadené vo veľkom množstve a prekryté mladšími zvyškami alebo inými usadenými horninami, ktoré zabránili prístupu vzduchu a ich následnej oxidácii. Následne boli v dôsledku tlaku a vyššej teploty postupne premenené na uhlie. Teplota pri preuhoľnení pri vzniku čierneho uhlia sa pohybuje od 60 do 180°C<ref name="Lintnerová,2009">Lintnerová, O. 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky. Univerzita Komenského, Bratislava, 118 s.</ref>. Čierne uhlie je obvykle staršie ako [[hnedé uhlie|hnedé]], stupeň preuhoľnenia však závisí od viacerých faktorov. Pri vyššom [[tepelný tok|tepelnom toku]] v zemskej kôre môže dosiahnuť vyšší stupeň preuhoľnenia aj mladšie uhlie.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Fosílne palivá}}
| |||