Verzia z 18:48, 10. november 2012 upraviť TjBot (diskusia \| príspevky) Boti 10 512 editací d r2.7.2) (robot Pridal: cv:Эжен Делакруа ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:25, 21. november 2012 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.3) (robot Odobral: diq:Eugène Delacroix; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 14: V jeho maliarskom diele nachádzame portréty, obrazy s náboženskými námetmi, scény z histórie alebo literatúry. Občas sa uňho objavujú aj prírodné témy, napríklad kvety alebo krajinky. Najviac ho však preslávil obraz ''Sloboda vedie ľud na barikády'' (1830) a slávny portrét [[Frédéric Chopin\|Frédérica Chopina]] (1838). == Život a dielo == Eugéne Delacroix sa narodil v [[Saint-Maurice (Val-de-Marne)\|Saint-Maurice-Charenton]] pri [[Paríž]]i. V detstve žil v [[Marseille]] a v [[Bordeaux]], kde bol Charles Delacroix, manžel jeho matky, rodenej Oeben, [[Napoleon Bonaparte\|Napoleonovým]] [[Prefektúra\|prefektom]]. Charles-François Delacroix bol tiež ministrom zahraničných vecí a poznal sa s predpokladaným biologickým otcom budúceho maliara [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord~~\|Charles-Maurice de Talleyrand-Périgordom~~]]om, o ktorom sa šepkalo v Paríži, že je otcom maliara. Po smrti Charlese Delacroixa roku [[1805]] sa Delacroixova matka odsťahovala s deťmi do Paríža. Tam vstúpil Eugène do cisárskeho lýcea, kde bol jedným z najnadanejších žiakov. Koncom roku 1815, keď mu zomrela matka, vstúpil do ateliéru oficiálneho maliara, napodobiteľa maliara [[Jacques-Louis David\|Davida]], [[Pierre-Narcisse Guérin~~\|Pierre-Narcisse Guérina~~]]a, ale Delacroixa viac priťahoval farbistý a bohatý štýl flámského maliara [[Peter Paul Rubens\|Petra-Paula Rubensa]] a romantický štýl Delacroixovho staršieho spolužiaka [[Théodor Géricault\|Théodora Géricaulta]], ktorého práce spadali do začínajúceho romantizmu. Veľmi však obdivoval tiež benátskych majstrov, napríklad [[Tintoretto\|Tintoretta]] či [[Paolo Veronese\|Veroneseho]], ktorého striebristú škálu farieb hlboko obdivoval. V roku [[1822]] vystavil na „Salóne“ svoju „Dantovu Bárku“, ktorá vzbudila mnohé úškrny, ale i nadšenie, okrem toho toto plátno obdivoval [[Baron Antoine-Jean Gros]], ktorého napoleonské scenérie bitiek uznával Delacroix pre ich pestrý kolorit. Roku [[1824]] vystavoval Delacroix na „Salóne“ znova, tentokrát obraz „Vraždenie na Chiu“, čo bolo dielo, ktoré manifestovalo [[romantizmus]] a tvorilo úplný protiklad k rafaelovskému „Sľubu Ľudovíta XIII.“ od maliarovho rivala, klasicistu [[Jean Auguste Dominique Ingres\|Ingresa]] a spôsobil nezmieriteľnú roztržku medzi oboma umelcami. V rokoch 1824-1828 Delacroix často pobýval v [[Anglicko\|Anglicku]], kde ho uchvátili farby anglických maliarov [[John Constable\|Constabla]] a [[Richard Parkes Bonington\|Boningtona]]. Obdivoval najmä ich jemnú akvarelovú techniku a s jedným z nich, Boningtonom, sa priatelil. Tiež ho zaujal vtedy módny portrétista [[Thomas Lawrence]]. Po návrate vystavoval v „Salóne“ obraz „Sardanapalova smrť“, ktorý vyvolal svojím divokým poňatím vzrušenú debatu. Niektorí teoretici, napríklad neskorší prvý prezident republiky [[Adolphe Thiers\|Thiers]], dokázali Delacroixovu novosť pochopiť. Na druhej strane bol povolaný ministrom pre krásne umenie S. Rochefoucauldom, ktorý mu oznámil, že ak chce mať podiel na uznaní vlády, musí maľovať ináč. Ale Delacroix bol rozhodnutý vytrvať vo svojom novom štýle. V roku [[1830]] vytvoril obraz „Sloboda vedúca ľud na barikády“, ktorým sa prihlásil k revolučným myšlienkam. Delacroix videl v revolúcii odsúdenie spiatočníckej minulosti. V roku 1832 sa vydal na cestu do [[Afrika\|Afriky]], aby spoznal život [[Orient~~\|Orientu~~]]u, ktorý začal byť rovnako ako [[Japonsko]] v [[Európa\|Európe]] populárny. V Afrike nakreslil mnoho vynikajúcich skíc ako inšpirácia pre budúce obrazy, ktoré dokazujú akým bol skvelým kresliarom. Po návrate v roku [[1833]] bol požiadaný svojím dávnejším priateľom [[Adolphe Thiers\|Thiersom]], aby vyzdobil Poslaneckú snemovňu v Paríži. V roku [[1834]] vystavoval v „Salóne“ obraz „Alžírske ženy“, prvé skvelé maliarske dielo inšpirované pobytom v Afrike, v [[Maroko\|Maroku]]. Týmto plátnom ovplyvnil mnoho ďalších maliarov Orientu ako Marillhat alebo Deschamps. V tejto dobe nadviazal hlboké a úprimné priateľstvo s [[Chopin~~\|Chopinom~~]]om a s [[George Sand]]. Namaľoval jeho portrét. Súbežne s vtedy novým vynálezom [[Fotografia\|fotografie]] začal používať ako predlohu pre svoje maľby okrem svojich afrických skíc práve fotografie. V tomto období sa aj dočkal konečne oficiálnych pôct aj vďaka [[Svetová výstava\|Svetovej výstave]] v roku [[1855]]. Uznania sa tu dočkali dve protichodné osobnosti: Delacroix a Ingres. Eugène Delacroix bol v roku [[1857]] zvolený do [[Inštitút Francúzska\|Inštitútu Francúzska]], čomu predchádzalo jeho dlhšie márne usilovanie o túto poctu. Riadok 29: V roku [[1846]] dokončil Bibliotéku v [[Luxemburský palác\|Luxemburskom paláci]], v roku [[1849]] pracoval na výzdobe „Apollónovej galérie“ v [[Louvre\|Louvri]] a v rokoch [[1853]]-[[1861]] pracoval na freskách v [[Saint Sulpice]] v Paríži. Zomrel 13. augusta [[1863]] v Paríži. Jeho odkaz rozvinuli neskôr [[Paul Cézanne\|Cézanne]], [[Auguste Renoir\|Renoir]], [[Van Gogh]] a [[Pablo Picasso\|Picasso]]. == Dielo == {{col-begin}} {{col-break\|lenght50%}} Riadok 59: {{col-end}} == Galéria == <gallery> Súbor:Columbus and His Son at La Rábida.JPG\|Kolumbus a jeho syn v La Rábida Riadok 71: Súbor:A Young Tiger Playing with its Mother.jpg\|Mladý tiger hrajúci sa s matkou Súbor:Eugène Ferdinand Victor Delacroix 006.jpg\|Dante a Vergílius v pekle Súbor:Fantin-Latour Homage to Delacroix.jpg\|Pocta Delacroixovi Súbor:The Sultan of Morocco and his Entourage.jpg\|Marocký sultán a jeho sprievod </gallery> == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Eugène Delacroix}} == Zdroj == * {{preklad\|cs\|Eugène Delacroix\|7566507\|fr\|Eugène Delacroix\|71643617}} Riadok 112: [[da:Eugène Delacroix]] [[de:Eugène Delacroix]] ~~[[diq:Eugène Delacroix]]~~ [[el:Ευγένιος Ντελακρουά]] [[en:Eugène Delacroix]]

Eugène Delacroix: Rozdiel medzi revíziami