Domenico Zipoli: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v [[toskánsko]]m meste Prato, kde získal základy hudobnej prípravy. V roku [[1707]] pod patronátom Cosima III. de Medici, veľkovojvodu Toskánska, študoval vo [[Florencia|Florencii]] pravdepodobne u Giovanni Maria Casiniho. V roku [[1708]] krátko študoval v [[Neapol]]e u [[Alessandro Scarlatti|Alessandra Scarlattiho]], potom sa presťahoval do [[Bologna|Bologne]] a neskôr, od roku [[1709]], bol žiakom Bernarda Pasquiniho v [[Rím]]e, kde dokončil svoju hudobnú prípravu. Po Pasquiniho smrti zostal v Ríme, kde v roku [[1710]] získal miesto [[organ]]istu v [[Bazilika Panny Márie v Trastevere|Bazilike Panny Márie v Trastevere]]. Okolo roku 1715 sa stal organistom kostola [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all´Argentina]] v Ríme, materskom chráme jezuitskej rehole.

Z neznámych dôvodov v roku [[1716]] odišiel do [[Sevilla|Sevilly]] v [[Španielsko|Španielsku]], kde 1. júla vstúpil do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] so žiadosťou odísť do jezuitských misií v [[Paraguaj]]i v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] (vtedy španielska kolónia). Ako novic odišiel zo Španielska so skupinou 53 misionárov, ktorí do [[Buenos Aires]] dorazili 13. júla 1717. Do svojej smrti pôsobil v meste [[Córdoba]] (v súčasnej Argentíne), kde dokončil svoje štúdiá teológie a filozofie ako prípravu na kňazskú vysviacku. Vzhľadom na to, že biskupské sídlo [[Córdoba]] bolo neobsadené, obrad sa nikdy neuskutočnil. Napriek tomu niekoľko rokov pôsobil ako hudobný riaditeľ pre miestne jezuitské misie.<br />

Zomrel 2. januára 1726 v jezuitskom dome v Córdobe na infekčnú chorobu neznámeho pôvodu. Miesto jeho pochovania je neznáme, niektoré zdroje uvádzajú, že jeho popol je uložený v kostole v Santa Catalina v horách provincie [[Córdoba]].

Zaoberal sa prevažne tvorbou cirkevnej hudby a skladieb pre [[organ]] a [[čembalo]]. Z jeho počiatočnej talianskej tvorby sú známe o i. dve oratóriá: ''San Antonio di Padova'' (1712) a ''Santa Catherine, panna a mučenica'' (1714). Začiatkom roka 1716 v [[Rím|Ríme]]e vydal svoje najznámejšie dielo '''''Sonate d´Intavolatura''''' pre [[organ]] a [[čembalo]]. Toto dielo mu získalo v Ríme svojho času všeobecné uznanie. Skladá sa z dvoch častí: 1. Pezzi per Organo (16-dielna časť pre [[organ]] pozostávajúca z tokát, sérií štyroch versetov, canzon a iných skladieb v rôznych stupniciach; pozoruhodná je najmä Toccata all´Elevazione F-dur niekedy spracovaná v orchestrálnej forme ako Adagio pre hoboj, violončelo, organ a sláčikové nástroje) a 2. Pezzi per Cimbalo (4-dielna časť pre [[čembalo]] zvaná aj Suita č.II g-mol obsahujúca Preludio, Corrente, Sarabandu a Gigu). V Ríme vytvoril aj kantátu pre soprán a basso continuo ''Daliso, da quel di che partisti'' a mnohé iné diela. Z jeho juhoamerickej tvorby objavenej v Chiquitos v Bolívii sa podarilo zachovať dve omše, dve zhudobnenia žalmov, tri hymny, ''Te Deum laudamus'' a iné diela. V roku 1959 americký muzikológ Robert Stevenson objavil v [[Sucre]], [[Bolívia|Bolívii]] Zipoliho ''Omšu F-dur'' (kópia z Potosí v [[Bolívia|Bolívii]] r. 1784), ktorej skladba je založená na iných dvoch omšiach skladateľa. <br />