Tatry: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 346:
Pre Tatry je po celý rok typické veterné počasie (až 300 dní v roku). Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akým došlo napr. [[19. november|19. novembra]] [[2004]]. Turisti musia počítať s jeho náhlymi zmenami, hlavne pri výstupoch na štíty či prechodoch dlhými dolinami, ktoré trvajú zvyčajne 8 – 10 hodín. Priemerná ročná teplota vo výške okolo {{mnm|1000}} je 5 °C, v júli 15 °C. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
==
[[Súbor:Lomnicky and Kezmarsky stit from Skalnate pleso II.jpg|náhľad|Lomnický a Kežmarský štít]]
[[Súbor:Slavkovský štít.jpg|náhľad|Slavkovský štít]]
Riadok 355:
[[Kriváň (vrch)|Kriváň]] sa stal symbolom Slovákov, pretože bol dlho považovaný za najvyšší vrchol Tatier. O národných výstupoch naň písal už spisovateľ [[Gašpar Belopotocký]] – výstup ''„milovníkov reči a literatúry slovenskej“'' z Liptovského Mikuláša na ''„Kriváň Liptowský“'', ktorý sa konal [[24. septembra]] [[1835]]. Už roku [[1841]] mali výstupy na Kriváň masový charakter.
K rozvoju turistiky prispelo aj vybudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] roku [[1871]], ktorá mala a má svoje stanice v Štrbe a Poprade. Významné zintenzívnenie nastalo po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]. Postupne začali v Tatrách vznikať [[Horská chata|horské chaty]] a [[útulňa|útulne]], z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné osady.
== Turistika dnes == Dnes Tatrami okrem hlavnej cestnej spojnice – ''[[Cesta Slobody|Cesty Slobody]]'' vedie aj ''[[Tatranská elektrická železnica]] – TEŽ'' – z Popradu do Starého Smokovca a odtiaľ do Tatranskej Lomnice resp. Štrbského Plesa a ''Ozubnicová železnica'' z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso. Centrom Západných Tatier je [[Liptovský Mikuláš]] a centrom poľských Tatier [[Zakopané]]. Dnes sú Tatry popretkávané množstvom chodníkov. Pozdĺž celých Tatier prechádza [[Tatranská magistrála]] (turistický chodník), jednotlivé tatranské chodníky prechádzajú dolinami a končia buď na štítoch, plesách, [[Horská chata|horských chatách]] či v dolinách alebo priesmykmi vedú na druhú stranu Tatier. V Tatrách platí zimná uzávera od [[1. novembra]] do [[15. jún]]a, kedy sa po vysokohorských chodníkoch nesmie prechádzať, s výnimkou chodníkov vedúcich k vysokohorským chatám, okrem [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] ktorá je v zimnom období mimo prevádzky.
V Tatrách aj v podhorí sa nachádza množstvo hotelov, penziónov aj privátnych ubytovní. Vysoké Tatry sú rovnako centrom zimných športov, v roku [[1970]] tu boli [[Majstrovstvá sveta v lyžovaní 1970|majstrovstvá sveta]]. Najznámejšími centrami zimných športov sú Štrbské Pleso a Zakopané, možnosti na lyžovanie či beh na lyžiach však nájdeme aj v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici, [[Ždiar]]i a vo viacerých podtatranských dedinách.
Najvyšší bod v horách, ktoré môžete dostať označené chodníky sú [[Rysy]], a najťažšie cesta je [[Orlia prť]].
== Národné parky ==
| |||