Stres (biológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Stres''' v biológii, najmä botanike, je zaťaženie organizmu mimoriadne nepriaznivými podmienkami okolitého prostredia, resp. stav organizmu, ktorý toto zaťaženie vyvoláva.
 
[[Rastliny]] ako živé objekty reagujú na zmenu vonkajších podmienok. Samotný pojem [[stres]] sa v [[biológia|biológii]] použiva dosť nejednotne, ale vo [[fyziológia rastlín|fyziológii rastlín]] ide v podstate o záťaž organizmu spôsobenú nepriazňou prostredia, a o odpoveď organizmu na novú situáciu.
 
==Typy stresových faktorov==
Nepriaznivé podmienky prostredia nazývame stresové faktory. Rozdeľujeme ich na:
* ''abiotické faktory'' (extrémy teploty, sucho, zatopenie, zasolenie, toxické látky, nadmerné osvetlenie, UV žiarenie a iné)
* ''biotické faktory'' (požer, vírusy, baktérie, hubové ochorenia a podobne)
 
==Odpoveď rastlín na stres==
Stresové faktory možu v rastlinách vyvolať genetické zmeny, t.j. menia ich [[evolúcia|evolučným]] mechanizmom prirodzeného výberu, ''adaptáciou''. Okrem toho rastliny reagujú aj dočasnými (negenetickými) odpoveďami, ktoré nazývame ''aklimácia''.
 
===Odpoveď na abiotický stres===
Obranné mechanizmy rastlín na abiotický stres zahrňujú:
* tvorba stresových [[bielkoviny|bielkovín]]
* príjem, alebo syntéza osmoregulačných zlúčenín (soli, [[cukor|cukry]] ...)
* syntéza zlúčenín znižujúcich bod mrazu vody (napr. [[glycerol]])
* syntéza zlúčenín odstraňujúcich toxické látky (napr. organické kyseliny vyzrážajú [[hliník]])
* odstraňovanie reaktívnych foriem [[kyslík]]a
* zmeny hladiny [[Rastlinné hormóny|hormónov]]
 
===Odpoveď na biotický stres===
Rastliny sú vo všeobecnosti schopné rozoznávať napadnutie [[patogén]]om, a to pomocou špecifických látok, ktoré nazývame ''elicitory''. Sú to látky, ktoré dokážu rastlinné bunky rozoznávať svojimi [[receptor]]mi. Možu to byť jednak látky uvoľňované z tela patogéna, alebo vzniknuté rozkladnou činnosťou patogéna na bunky rastliny. Tieto látky po naviazaní na receptor spúšťajú v rastlinách poplachový signál. Poplachový signál vyvolá v rastlinách odpoveď vo forme tvorby obranných látok. Obranné látky môžu byť bielkovinové, alebo aj menšie organické látky toxické pre patogénov (''[[fytoalexíny]]''). Okrem toho sa môžu tvoriť aj látky tvoriace mechanické bariéry pre šírenie choroby, alebo "odpornej" chuti (hlavne proti bylinožravcom). Jedným zo spôsobov obrany je aj [[hypersenzitívna reakcia]], čo je rýchle lokálne odumretie rastlinného pletiva a jeho odpadutie (čím vznikajú napr. otvory v listoch).
 
Odpoveď rastlín na napadnutie patogénom môže byť len lokálna, ale rastliny dokážu prenášať poplašný signál po celom svojom tele. Táto schopnosť rastlín je v istom zmysle analogická [[imunitný systém|imunitnému systému]] živočíchov.
 
Existuje viacero mechanizmov systémovej obrany rastlín.
* ''[[Systémovo získaná rezistencia]]'' sa označuje sa skratkou SAR (z ang. "systemic acquired resistance"). Za prenos poplašného signálu z lokálnej úrovne na celorastlinnú je v nej zodpovedná kyselina salicylová. Uplatňuje sa hlavne pri obrane proti patogénom.
* ''[[Indukovaná sytémova reakcia]]'' sa označuje skratkou ISR. Na rozdiel od SAR nezávisí od kyseliny salicylovej, ale od [[kyselina jasmónová|kyseliny jasmónovej]]. Dôležitou signálnou molekulou je v nej aj [[systemín]], čo je poly[[peptid]], zložený zo 18 [[aminokyselina|aminokyselín]], prvýkrát izolovaný z [[rajčiak]]u. ISR sa uplatňuje pravdepodobne proti patogénom, ale aj požeru hmyzom, alebo iným živočíchom.
 
Veda zaoberajúca sa chorobami rastlín a obrannými reakciami rastlín na biotický stres sa nazýva [[fytopatológia]].
 
[[Kategória:Fyziológia rastlín]]
[[Kategória:Biológia]]