George Sand: Rozdiel medzi revíziami

V jej obsiahlom diele sa často vyskytuje prostredie kraja [[Berry]] vo Francúzsku. V prvých dielach sa zaoberá témou sociálnej revolty a emancipácie žien, napr. román ''Indiana''. Píše romány, v ktorých sa sústreďuje na sociálny boj pracujúcej triedy v priemysle (''Le Compagnon du Tour de France''). V románe ''Mauprat'' ([[1837]]) a v ''Le Meunier d’Angibault'' ([[1845]]) vytvorila ideál beztriednej spoločnosti bez konfliktov. Sústredila sa aj na prostredie vidieka a roľníkov, ktoré zobrazovala v bukolickej idealizovanej forme. Napríklad ''La petite Fadette'', ''Francois de Champi'' a ''Les Maîtres sonneurs''. George Sand vstúpila aj do žánru autobiografie – ''L’Histoire de ma vie'' – a do žánru historického románu – ''Consuelo''. Román Consuelo je histórioupríbehom talianskej opernej speváčky Consuelo v prostredí európskeho umeleckého sveta 18. stor.<ref>Consuela, George Sandová, český preklad Drahoslava Janderová, 1988, Nakladatelství Svoboda Praha, 461 str.</ref> Ďalší historický román ''Les Beaux Messieurs de Bois-Doré'' pojednáva o peripetiách lásky a o dobrodružstvách rytierov, ktorí boli v opozícii proti cirkvi v období panovania [[Ľudovít XIII.|Ľudovíta XIII.]]. Dielo George Sand patrí do progresívneho prúdu [[Romantizmus (literatúra)|romantickej literatúry]] [[19. storočie|19. storočia]].

[[15. december|15. decembra]] [[1863]] katolícka [[inkvizícia]] zavrhla jej dielo ako celok a dala ho na index. Ako dôvod mala vyššie spomenuté politické aktivity, tému emancipácie žien a sympatie G. Sand voči filozofii [[Jean-Jacques Rousseau|Jeana Jacquesa Rousseaua]]<ref>Doslov Karla Livanského v publikácii George Sandová:Consuela, r.1988, nakladateľstvo Svoboda, Praha, str. 457-461</ref>.