Klarinet: Rozdiel medzi revíziami

Uplatnenie klarinetu v hudobnej praxi je rôzne. Pre svoj mnohostranný výraz sa používa takmer vo všetkých hudobných žánroch počnúc ľudovou hudbou cez dychovú a [[tanečná hudba|tanečnú hudbu]] až po [[symfonia|symfonickú]] tvorbu. Klarinet je zastúpený aj v [[komorná hudba|komornej]] a sólovej hudbe.

 

 

Klarinet (z talianskeho clarino) je drevený jednojazýčkový aerofón valcovitého vŕtania.

Prúd vzduchu je hnaný z úst hráča a rozochveje bambusový plátok pripevnený na hubičke.

Keďže v tóne klarinetu prevládajú nepárne alikvotné tóny , môžeme na klarinete prefukovať len do 3., 5., 7., 9., a 11. tónu. Preto prvým prefukom získame vždy duodecimu základného tónu. Tóny získané ďaľšími prefukmi mávajú často intonačné odchylky , ktoré musí hráč vyrovnávať jednak nátyskom a jednak pomocnými hmatmi. Intonácia tónu býva rozdielna na rôznych nástrojoch ale mení sa i zmenou hubičky, zmenou súdku alebo povytiahnutím súdku.

 

 

Ako pratvar tohoto nástroja sa uvádza staroegyptský klarinetový nástroj , známy už od 5. dynastie (2500 pred Kr.), ktorého názov spoločný všetkým dreveným dychovým nástrojom v starom Egypte bol maat. V hudobnej praxi sa vyskytuje pomerne neskoro , lebo bol vynájdený až okolo roku 1690 norimberským nástrojárom Johannom Christophom Dennerom ako zdokonalená forma nástroja „Chalumeau“. Svoje meno klarinet obdržal v 18. storočí podľa pomenovania vysokej trúbky zvanej clarina , ktorej jasné tóny mal farbou svojho tónu vo vysokých , ťažko ozývaných polohách clariny zastupovať. Taliansky názov clarinetto označuje malú clarinu. Dennerov klarinet bol veľmi jednoducho zariadený , lebo mal 7 dierok a len 2 klapky. Vynálezca ešte sám 6 rokov pracoval na zdokonalení nástroja. Jeho syn Jacob Denner okolo roku 1720 zvýšil rozsah klarinetu až do tónu e3 tým, že zaviedol prefukovaciu klapku b a klapku h umiestnil na spodnom dieli nástroja.

 

 

 

Podľa Francoise Augusta Gevaerta bol klarinet použitý už v roku 1720 v omši antverpského kapelníka Fabera. O inom použití klarinetov z tej doby nie je nič známe. Až okolo polovice 18. storočia sa klarinet dostal do niektorých orchestrov (v Mannheimu v Paríži) . jan Stamic ho prvýkrát použil v symfónii „Avec´ clarinettes et cors de chasse“ v roku 1755. Od tej doby sa klarinet zdomácňoval v orchestri stále viac a klarinet je v dnešnom orchestri neodmysliteľný. Tón klarinetu v ňom tvorí spojovací článok medzi chladným tónom flauty a otvoreným tónom hoboja , s oboma znie dobre. Ich tón jednak hrejivo usmerňuje a jednak zvukovo zaobľuje.

 

 

 

Klarinet je najdôležitejší nástroj skupiny dychových nástrojov s jednoduchým plátkom. Jeho trubica je valcovitého vŕtania až na malé rozšírenie spodného dielu. Vyrába sa hlavne z grenadillového dreva. Skladá sa z piatich dielov – 1 diel: Zobcový horný diel (hubička) na ktorom je šroubovým zariadením pripevnený jednoduchý bambusový plátok (jazýček)

Nasádzaním jazýčku k okrajom hubičky nastáva pravidelné uzatváranie jedného konca nástrojovej trubice a tým aj jej čiastočné krytie. Preto má klarinet hlbší tónový rozsah než flauta alebo hoboj pri rovnakej dĺžke trubice. Vzájomné stretnutie zvukových vĺn rozochveného plátku, ktorá je trúbkovo jasná a podobá sa zvlášť v strednej polohe ľudskému hlasu (sopránu).

 

 

 

Okrem ladení As, Es, C, B a A sa vyrábali klarinety aj iných ladení napr. sopraninové t. j. vysoko oktávové v As (o malú sextu vyššie znejúci klarinet cigánskych kapiel) , sopránový v F, klarinet „milostný“ (d´amore) v As, G, a altový v F a Es ladení. Chromatický tónový rozsah klarinetu je od es po c4 .

 

 

 

Klarinet je veľmi vďačný nástroj nielen pre farebnosť svojho tónu ale aj pre úctyhodný rozsah, takmer 4 oktávy. Dobre sa hodí nielen k spevným a lyrickým partiám , ale uplatní sa aj v hudbe dramatického charakteru , zvlášť hlbokým registrom a veľkou technikou pohyblivosti. V modernej dobe sa často vyskytuje aj v hudbe komornej v spojení so sláčikovými a dychovými nástrojmi. V symfonických orchestroch , kde často zastávajú úlohu sláčikových nástrojov , hlavne huslí ich je oveľa viac a tvoria niekedy veľmi početnú skupinu.

[[zh:單簧管]]

[[zh-min-nan:O͘-ta̍t-á]]