Jazyk (orgán): Rozdiel medzi revíziami

Na tele jazyka (lat. ''corpus linguae'') rozoznávame chrbát (lat. ''dorsum linguae''), hrot (lat. ''apex linguae''), okraj (lat. ''margo linguae''), koreň (lat. ''radix linguae''). Spodná strana jazyka (lat. ''facies inferior linguae'') je pomocou uzdičky (lat. ''frenulum linguae'') pripojená k spodine [[ústna dutina|ústnej dutiny]]. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín [[podnebie|podnebia]]. Koreň jazyka smeruje do [[hltan]]a, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do [[prýchlopkapríchlopka|prýchlopkypríchlopky]]. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. ''tonsila lingualis''). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. ''sulcus terminalis''), ktorá mav tvartvare „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. ''foramen caecum linguae Morgagni''), ktorý je pozostatkom [[faryngeálne črevo|faryngeálneho čreva]] - základu [[štítna žľaza|štítnej žľazy]].

Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. ''septum linguae'') pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. ''aponeurosis linguae''), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtuchrbta jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. ''nervus hypoglossus'').

Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré sa začínajú a končia v jazyku.