Verzia z 15:30, 10. december 2012 upraviť Peterzet (diskusia \| príspevky) 439 editací →‎Vlastnosti: preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:39, 10. december 2012 upraviť vrátiť Peterzet (diskusia \| príspevky) 439 editací →‎Vlastnosti: preformulovanie Ďalšia úprava →
Riadok 37: Súčasné experimenty [[CMS (experiment)\|CMS]] a [[ATLAS]] zúžili pravdepodobný interval na 125 až 127 GeV/c2 s konfidenčným levelom 5 sigma, kde bol pozorovaný zatiaľ neznámy bozón (objav prezentovaný dňa 4. júla 2012). Presné vlastnosti neznámeho bozónu sú študované, formálne objav Higgsovho bozónu nebol oznámený, Higgsov bozón tak stále zostáva jedinou nepozorovanou časticou štandardného modelu. Higgsov bozón je asociovaný s Higgsovým poľom, zodpovedá preto určitej kvanto-mechanickej excitácii tohto poľa. Teória predpokladá spontánne narušenie symetrie vákua pomocou nenulovej vákuovej hodnoty Higgsovho poľa. Elementárne častice následne interagujú s vákuovou hodnotou Higgsovho poľa. Sila väzby danej elementárnej častice na Higgsovo pole je veľmi špecifická a závisí od druhu elementárnej častice. To sa prejavuje potom v rozdielnych hodnotách hmotností napríklad medzi [[nehmotná častica\|nehmotným]] [[fotón]]om, ktorý sprostredkúva [[elektromagnetizmus]], a hmotnými [[W a Z bozóny\|W a Z bozónmi]], sprostredkúvajúcimi [[slabá sila\|slabú silu]]. Tento efekt sa nazýva taktiež [[Higgsov mechanizmus\|Higgsov mechanizmus]]<ref>Hmotnosti kompozitných častíc, ako sú protón a neutrón by boli len sčasti v dôsledku Higgsovho mechanizmu a a už dnes sa chápu ako dôsledok silnej interakcie.</ref>. ~~Higgsov bozón je asociovaný s Higgsovým poľom, zodpovedá preto určitej kvanto-mechanickej excitácii tohto poľa. Pomocou nenulovej vákuovej hodnoty Higgsovho poľa~~ dochádza k spontánnemu narušeniu symetrie a k efektu známemu ako [[Higgsov mechanizmus\|Higgsov mechanizmus]], ktorý vysvetľuje vznik pokojovej hmotnosti väčšiny elementárnych častíc<ref>Hmotnosti kompozitných častíc, ako sú protón a neutrón by boli len sčasti v dôsledku Higgsovho mechanizmu a a už dnes sa chápu ako dôsledok silnej interakcie.</ref>. Rozdielna sila väzby daných elementárnych častíc na Higgsovo pole následne vysvetľuje rozdielne hmotností napríklad medzi [[nehmotná častica\|nehmotným]] [[fotón]]om, ktorý sprostredkúva [[elektromagnetizmus]], a hmotnými [[W a Z bozóny\|W a Z bozónmi]], sprostredkúvajúcimi [[slabá sila\|slabú silu]]. Ak Higgsov bozón existuje, jepotom patrí vdo ~~triede~~triedy častíc známych ako [[skalárne bozón]]y. [[Bozón]]y majú celočíselný [[spin (fyzika)\|spin]], a skalárne bozóny majú spin 0. [[Fotón]] je druhom bozónu, rovnako ako menej známy [[gluón]], spolu s W a Z časticami spomenutými vyššie. Ale tieto častice sú všetky [[vektorové bozón]]y, so spinom 1. V súčasnosti vo vesmíre neexistujú žiadne známe elementárne skalárne bozóny, hoci je známych mnoho kompozitných častíc so spinom 0. Existujú tiež teórie, ktoré nerátajú s výskytom Higgsovho bozónu, popisované inde ako [[Bezhiggsový model\|Bezhiggsové modely]]. Relatívne argumenty nezaložené na modeloch hovoria, že akýkoľvek mechanizmus, ktorý generuje elementárne častice musí byť viditeľný pod škálou 1.4 [[TeV]].<ref>

Higgsov bozón: Rozdiel medzi revíziami