Bez ohľadu na cieľ, propaganda presviedča s použitím vybraných racionálnych [[argument]]ov, zostavených do účelových tvrdení, alebo kladie dôraz na emócie (napr. ''Myslím to úprimne''), teda používa manipuláciu. Z psychologického pohľadu je propaganda formou [[brainwashing]]u – čiže vymývania mozgov.
== Z histórie ==
Hoci propaganda sa používala i pred vznikom novín a masovokomunikačných prostriedkov, po ich vzniku sa utvoril obrovský manévrovací priestor na uplatňovanie propagandy.
Prvá, ešte nevedomá, propagandistická súťaž vznikla medzi mediálnymi magnátmi [[Joseph Pulitzer|Josephom Pulitzerom]] a [[William Randolph Hearst|Williamom Randolphom Hearstom]]. V dôsledku Pulitzerových propagandistických článkov sa utvorila tak silná protišpanielska atmosféra, že viedla napokon v roku 1898 (neplánovane) k vypuknutiu španielsko-americkej vojny.
Zistilo sa tak, že propaganda je veľmi účinná zbraň vo vojne. Vedome a úmyselne bola propaganda prvý raz použitá v prvej svetovej vojne. Protivníci často vedome využívajú masovokomunikačné prostriedky a znalosti manipulatívnej metódy vytvárania obrazu nepriateľa (pozri [[manipulácia]]) sú schopní vyvolať obrovskú nenávisť a vytvoriť silný motív pre ochotu bojovať proti (novovzniknutému) vnútornému alebo vonkajšiemu nepriateľovi.
Propaganda v modernom poňatí sa uplatnila prvý raz v 30. rokoch dvadsiateho storočia, jej tvorcom bol [[Joseph Goebbels]]. Jeho cieľom bolo vytvoriť tak veľké nepriateľstvo voči Židom, aby boli obyvateľstvom ponímaní ako nepriateľská skupina; chcel sfanatizovať obyvateľstvo. V rámci Tretej ríše bolo vytvorené dokonca Ministerstvo propagandy (Joseph Goebbels sa stal ministrom), ktoré zaznamenalo obrovské (a smutné) úspechy. Na pôde tohoto ministerstva boli vypracované rôzne vedecké metódy, ktoré sa vo všetkých režimoch a krajinách využívajú – možno v miernejších formách – dodnes.
