Verzia z 06:32, 23. máj 2012 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací d Verzia používateľa 87.197.65.233 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od PixelBot ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:09, 16. december 2012 upraviť vrátiť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 160 editací d (SRR) → (Svätá rímska ríša) Ďalšia úprava →
Riadok 121: Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára [[Jozef II. Habsburský\|Jozefa II.]] z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť. Až v roku 1820 [[František II. (~~SRR~~Svätá rímska ríša)\|František I. Habsburský]] daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia\|gréckokatolíckemu biskupstvu]] v [[Prešov\|Prešove]]. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine. Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície [[Východoslovenské múzeum\|Východoslovenského múzea]] v [[Košice\|Košiciach]], reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu [[Ľubovnianske múzeum]] zo [[Stará Ľubovňa\|Starej Ľubovne]]. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky\|Pamiatkový úrad SR]].

Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami