Habsbursko-lotrinská dynastia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d (SRR) → (Svätá rímska ríša)
Riadok 34:
 
[[Súbor:Franz I. Stephan von Habsburg.jpg|left|thumb|200px|František Štefan I. Lotrinský a Mária Terézia – ich sobášom začala éra rodu]]
Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka Štefana I. a Márie Terézie [[Jozef II. Habsburský|Jozef II.]] od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Je nástupcom bol jeho brat [[Leopold II. (SRRSvätá rímska ríša)|Peter Leopold]]. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – [[Mária Kristína (1742 – 1798)|Mária Kristína]] bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska [[Albert Saský|Alberta]], [[Mária Amália Habsbursko-Lotrinská|Mária Amália]] parmského vojvodu [[Ferdinand I. Bourbonský|Ferdinanda]], [[Mária Karolína Habsbursko-lotrinská|Mária Karolína]] kráľa Obojej Sicílie [[Ferdinand IV. (Sicília)|Ferdinanda IV.]] a [[Mária Antoinetta|Mária Antónia (Antoinetta)]] sa vydala za francúzskeho kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]
 
Syn cisára [[Leopold II. (SRRSvätá rímska ríša)|Leopolda II.]] [[František II. (SRRSvätá rímska ríša)|František]] sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 6.5.1769, † 16.6.1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771, † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom [[Napoleon I.|Napoleonom Bonapartom]], [[Jozef Habsbursko-Lotrínsky|Jozef]] (* 1776 † 1847) sa stal uhorským palatínom, [[Ján Habsbursko-Lotrínsky|Ján]] (* 1782, † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783, † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synom, Rudolf (* 1788, † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.
 
Cisár [[František II.(SRR)|František I.]] mal dvoch synov [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda]], zv. Dobrotivý, a [[František Karol Habsburský|Františka Karola]], z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna [[František Jozef I.|Františka Jozefa]].
Riadok 50:
* habsbursko-modenská vetva – založil [[Ferdinand Karol Anton (1754 – 1806)|Ferdinand Karol Anton]] (* 1. 6. 1754, † 24. 12. 1806) (syn Františka Štefana I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d'Este (* 7. 4. 1750, † 14. 11. 1829). 2. 3. 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. 6. 1819, † 20. 11. 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d´Este]], syna arcivojvodu [[Karol Ľudovít Habsburský|Karola Ľudovíta]].
 
Synovia [[Leopold II. (SRRSvätá rímska ríša)|Leopolda II.]] Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie:
* vedľajšia toskánska línia – založil Ferdinand III. (* 6. 5. 1769, † 18. 6. 1824)
* vedľajšia karlovská línia – založil Karol (* 5. 9. 1771, † 30. 4. 1847)
Riadok 68:
|<small>rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
|- valign=top bgcolor="#ffffec"
|[[Leopold II. (SRRSvätá rímska ríša)|Leopold II.]]
|align=center|<small>[[1747]]{{--}}[[1792]]
|<small>rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
|- valign=top bgcolor="#ffffec"
|[[František II. (SRRSvätá rímska ríša)|František II.]]
|align=center|<small>[[1768]]{{--}}[[1835]]
|<small>rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľ