Bachovský absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami

'''Bachov absolutizmus''' alebo '''bachovský absolutizmus''' alebo '''neoabsolutizmus''' je vládny systém (politický režim) v [[habsburgská monarchia|habsburgskej monarchii]] v rokoch 1849 – 1859/1860. Išlo o formu tvrdého [[absolutizmus|absolutizmu]].

Začal sa [[oktrojovaná ústava|oktrojovanou ústavou]] z marca 1849, definitívne ho legalizovali [[silvestrovské patenty]] z 31. decembra 1851. Skončil sa odvolaním najvyšších úradníkov, vrátane Bacha, roku 1859 a vydaním [[Októbrový diplom|októbrového diplomu]] v roku 1860, ktorý obnovil [[konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], ktorá už bola nakrátko vznikla počas revolúcie 1848/1849.

Išlo vlastne o reakcie Viedne na odpor, ktorý zažila počas revolúcie 1848-1849. Cieľom bolo teda obnoviť a upraviť jednotu rozkladajúcej sa mnohonárodnej monarchie a odstrániť demokratických predstaviteľov národných a iných hnutí.

V porovnaní s metternichovským absolutizmom išlo o "pokrokovejší"„pokrokovejší“ absolutizmus. Potvrdil zrušenie poddanstva a rovnosť ľudí pred zákonom (oboje výdobytky revolúcie 1848/1849). Okrem toho sa zmodernizovalo súdnictvo, podporovala sa výstavba železníc a továrenská veľkovýroba.

Na druhej strane mocenský režim zabezpečovala policajná sieť a občianske a demokratické práva boli značne obmedzené - slobodu zhromažďovania, slova, spolčovania a pod. nahradila cenzúra, policajné sledovanie a hustá sieť agentov. Boli zrušené ústavné formy vlády - zákony vydával panovník formou nariadení. Uskutočňovala sa dôsledná centralizácia: korunné krajiny dostali len symbolické právomoci a bola zrušená samospráva (na Slovensku [[stolica|stolice]]) a vznikli štátne administratívne celky na čele so štátnymi úradníkmi, najmä rakúskymi Nemcami a Čechmi. Úradným jazykom celej monarchie (vrátane [[Uhorsko|Uhorska]]) sa stala nemčina.

Z hľadiska Slovákov mal absolutizmus tú výhodu, že sa v nižších úradoch mohli používať národné jazyky, teda aj [[slovenčina]] (čo potom neskôr po roku 1867, keď sa úradným jazykom stala maďarčina, Maďari zatrhli), a že tým, že boli prenasledovaní vodcovia národných hnutí ako a-priori podozrivé osoby (teda na Slovensku napríklad [[Ľudovít Štúr]]), poskytoval aj ochranu pred [[maďarizácia|maďarizáciou]], už aj preto, že Maďari revolúciu 1848/49 prehrali, takže sa k nim Viedeň správala ako k porobenému národu. Do úradov sa dostali viacerí Slováci, vznikli [[slovenské gymnáziá]] (čo vtedy pre Slovákov nebola samozrejmosť), vyšiel [[protestantský patent]].

=== Obdobie Bachovho absolutizmu ===

Medzi pozoruhodné podujatia Staroslovákov v rokoch 1850-52 patrí ich rozsiahla kampaň na založenie [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] - ako vrcholného vedeckého, kultúrneho a osvetového spolku všetkých Slovákov. Štúrovci označili budúcu Maticu za baštu staroslovenčiny a žiadali úradnú vrchnosť o obnovenie celoslovenského kultúrneho spolku [[Tatrín]]u, ktorý účinne pôsobil už v rokoch 1844-1848. Ani oživenie Tatrínu však úradná vrchnosť nepovolila. Padol aj plán Jonáša Záborského na vytvorenie literárneho spolku na vydávanie slovenskej literatúry. Lichard a jeho spolupracovníci sa však nechceli vzdať nádejí, že sa im podarí predsa len od ministerstva vnútra dosiahnuť povolenie na založenie Matice slovenskej. Pomáhali mu pritom hlavne Ján Kollár, Jonáš Záborský, Karol Kuzmány, J. K. Viktorin a iní. Nepochopenie vo vlastných radoch a nežičlivosť vládnych kruhov prinútila slovenských národovcov odložiť realizáciu tohto významného plánu až do roku 1863. Nepodarilo sa v tejto dobe dosiahnuť ani povolenie oživenia ľudovýchovných a osvetových slovenských spolkov, ktoré tvorili mimoriadne dôležitú formu spájania sa vedenia slovenského národného hnutia zloženého z inteligencie s ľudovými vrstvami. To bolo tiež príčinou hlbokého úpadku slovenského národného života v dobe bachovského absolutizmu.

Porevolučné pomery v poľnohospodárstve v našich krajoch boli neutešené. Zostalo v nich veľa feudálnych prežitkov, aj keď tieto už podstatne nenarušili charakter kapitalistických vzťahov. Aj v Uhorsku sa vtedy staré statkárske hospodárstvo menilo na rýdzo kapitalistické - "junkerské"„junkerské“. Uhorského priemyslu sa vo zvýšenej miere zmocňovali rakúski a iní zahraniční kapitalisti, ktorí nielenže ovládali uhorský trh, ale drancovali aj surovinovú základňu tejto zeme. Podľa súčasných štatistík, ktoré treba brať s rezervou, v dobe zrušenia poddanstva bolo v Uhorsku asi 65 % celkovej užívanej pôdy v rukách statkárov ako ich vlastníctvo a len 28 % pôdy sa zmenilo na vlastníctvo oslobodených roľníkov.

Vtedy sa už mnohí na Slovensku domnievali, že národná rovnoprávnosť má aj u nás otvorené dvere. Viedenská vláda 23. júla 1860 vydala proklamáciu, v ktorej sa síce hovorilo o nemčine a maďarčine, ako "o„o krajinských rečiach"rečiach“, ale sa prisudzovali aj isté práva jazykom nemaďarských národov. Tieto práva sa však v budúcnosti nerešpektovali.