Carl Rogers: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v štáte [[Illinois]] v prísne fundamentalistickej náboženskej rodine ako jedno zo šiestich detí. Po strednej škole sa prihlásil na poľnohospodársku fakultu VŠ vo [[Wisconsin]]e, kde získal nový pohľad na život. Neskôr sa zameral na klinickú psychológiu na Kolumbijskej univerzite. Pracoval na Oddelení štúdia detí – poradňa pre delikventné deti a zverencov sociál- nych oddelení v štáte New York. Stal sa profesorom psychológie a psychiatrie na Wisconsinskej univerzite.

Navrhol novú teóriu osobnosti, ktorej ústredným pojmom je „ja“ (self) - zdôrazňuje jednotu a jedinečnosť každého človeka. Navrhol nový prístup k poradenstvu – „terapiu zameranú na klienta“ alebo „na osobu". Jeho nedirektívna psychoterapia zameraná na klienta podporuje vcítenie, prijímanie pacienta „takého, aký je“ - nazval túto teóriu "prístup„prístup, ktorého centrom je človek"človek“.

Pri zisťovaní, ako osobnosť funguje, sa nespoliehal na diagnostické nástroje, ale dával prednosť získavaniu informácií priamo od klientov. Zdôrazňoval, že všetko, čo vie o osobnosti, sa naučil od svojich klientov. Ústrednú hypotézu tohto prístupu vyjadril takto: jednotlivci majú v sebe obrovský zdroj seba-porozumenia a zmeny svojho seba-poňatia, zdroj základných postojov a sebou riadeného správania. Na tieto zdroje možno naraziť, ak sa zabezpečia tri podmienky atmosféry podporujúcej osobnostný rast. Tieto podmienky platia na vzťah medzi terapeutom a klientom, rodičom a dieťaťom, nadriadeným a podriadeným...podriadeným… :

Rogers definuje, ako táto atmosféra vyvoláva zmenu: Keď sú ľudia akceptovaní a cenení, majú sklon zaujať starostlivejší postoj aj voči sebe. Keď ľudí empaticky počúva niekto iný, umožňuje im to presnejšie počúvať tok ich vnútorného prežívania. Keď človek viac počúva a váži si svoje ja (self), jeho self sa viac zhoduje s tým, čo prežíva. To umožňuje človeku, aby sám lepšie a účinnejšie podporoval svoj vlastný rast. Má väčšiu slobodu byť ozajstným, celým človekom.