Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie
rozšírenie
Riadok 20:
|poznámky=
}}
'''Sovietska invázia do Afganistanu''' bola ozbrojená intervencia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] v [[Afganistan]]e na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti [[mudžáhid]]om. Prebiehala od [[25. december|25. decembra]] [[1979]] do [[15. február]]a [[1989]], kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda, ktorá v priebehu 9 rokov bojov utrpela pomerne vysoké straty. Od [[15. máj]]a [[1988]] bola postupne z Afganistanu sťahovaná. Kvôli brutalite a rozsahu a charakteru bojových operácii je niekedy porovnávaná s [[Vojna vo Vietname|Vietnamskou vojnou]].
 
== Predohra invázie ==
Riadok 35:
Oddiel Zenit, využil obrnené transportéry moslimského práporu aby sa dostal čo najbližšie k palácu, bol však zastavený paľbou Amínnovej ochranky. Priamo k palácu sa prebojoval iba jeden transportér. Jeho posádka následne prenikla cez dieru v stene do vnútra budovy. V tom istom období sa Amínovej ochranke podarilo zbrzdiť útok oddielu Zenit natoľko, že hrozil neúspech celej operácie. Jeho veliteľ preto požiadal o podporu moslimského práporu. S jeho podporou sa podarilo rozvinúť úspech. Pri boji vo vnútri budovy nakoniec Amín zahynul. V boji padli 4 príslušníci jednotky Zenit vrátane jej veliteľa plukovníka Bojarinova, zahynulo i 5 vojakov muslimského práporu.
 
Sovietske velenie v meste [[Termez]] v [[Uzbecká sovietska socialistická republika|Uzbeckej SSR]], následne vyhlásilo, že Amínovu diktatúru zvrhol afganský ľud a Amína ľudový tribunál odsúdil na trest smrti. Za nového premiéra bol vymenovaný [[Babrak Karmal]], dovtedy pomerne nevýznamný politik, veľvyslanec v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], priaznivec krídla Chalk, ktoré požiadalo o sovietsku intervenciu. Karmal sa pokúsil vybudovať podporu obyvateľstva tým, že sa snažil ukázať ako oddaný moslim a afgánsky vlastenec.
 
== Priebeh bojov 1980 - 1989 ==
Na afganské územie postupne v priebehu januára 1980 prišlo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktorí zaistili veľké mestá a najdôležitejšie cesty. Mudžáhedíni postupne začali klásť odpor, spočiatku sa sústrediac iba na vlastné prežitie. Sovietske sily tak boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. Morálka a podpora mudžahedínov postupne narastala, zatiaľ čo domáca kritika konfliktu v Sovietskom zväze narastala.
V 80. rokoch získali afganskí [[mudžahedín]]i podporu [[Spojené štáty|USA]], [[Pakistan]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[ČĽR]]. Toto prispelo k vysokým stratám [[ZSSR]].
 
V 80. rokoch získali afganskí [[mudžahedín]]i podporu [[Spojené štáty|USA]], [[Pakistan]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[ČĽR]]. Okrem potravín, dopravných prostriedkov poskytovali spojenci mudžahedínom aj zbrane. Pre krytie pomoci nakupovali zbrane v tretích krajinách, medzi iným aj v Československu. CIA sa tiež podieľala na školení mudžahedínov v partizánskom spôsobe boja. V neskoršej fáze vojny dodala CIA partizánom aj výkonné protilietadlové raketové komplety zem-vzduch [[FIM-92 Stinger]], ktoré do značnej miery znížili sovietsku výhodu v leteckej prevahe a prispelo k vysokým stratám vrtuľníkov.
 
{{výhonok-časť}}
 
== Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu ==
Vyjednávania [[OSN]] o stiahnutí sa vojsk z Afganistanu začali po nástupe [[Michail Gorbačov|Gorbačova]] v apríli 1988 na pôde OSN. TrvaliPlán počítal s odsunom vojsk v priebehu niekoľko10 rokovmesiacov. Sovietske vojská v počte asi 115 000 mužov sa z krajiny stiahli [[15. február]]a 1989. Dopomohlo k tomu aj blokovanie vývozu obilia do ZSSR z USA. Straty Sovietskeho zväzu vo vojne predstavujú 14 453 mŕtvych a 312 zajatých alebo nezvestných. 53 753 vojakov bolo ranených, alebo utrpelo inú traumu, až 415 932 nasadených vojakov v priebehu svojej služby prekonalo chorobu (hepatitídu, týfus alebo iné ochorenie). Asi 10 751 mužov bolo v dôsledku vojny zmrzačených. Sovieti tiež stratili 451 lietadiel (z toho 333 vrtuľníkov), 147 tankov a 1314 obrnených automobilov a bojových vozidiel pechoty.
 
Odhady počtu obetí na Afganskej strane sa pohybujú medzi 670 000 až 2 miliónmi. 5–10 miliónov Afgancov utieklo pred vojnou do susedného Pakistanu a Iránu (asi tretina predvojnovej populácie). Afganci tvorili v 80. rokoch až polovicu svetových [[utečenec|utečencov]].
 
Vojna v Afganistane narušila uvoľňovanie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom ([[détente]]), ku ktorému dochádzalo v priebehu [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. A je považovaná za nebezpečné štádium [[studená vojna|studenej vojny]]. Vojna značne oslabila sovietske ozbrojené sily a znamenala aj výraznú ekonomickú záťaž.
 
Občianska vojna v krajine vyvrcholila v kmeňovej vojne, počas ktorej sa dostalo k moci hnutie [[Taliban]].