Andrej Ivanovič Jeriomenko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
fix |
||
Riadok 9:
|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Rusko]]
}}
'''Andrej Ivanovič Jeriomenko''' (* [[14. október]] [[1892]] – † [[19. november]] [[1970]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] vojvodca, účastník [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[maršal Sovietskeho zväzu]] (1955). [[Hrdina Sovietskeho zväzu]] (1944).
== Život ==
Riadok 16:
=== Druhá svetová vojna ===
S touto jednotkou sa podieľal na [[sovietsky vpád do Poľska (1939)|sovietskom vpáde do Poľska]]. V júni 1940 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a poverený vedením 3. mechanizovaného zboru v Bielorusku. V období prepadnutia Sovietskeho zväzu v júni 1941 velil 1. armáde na Ďalekom východe. Bol však čoskoro prevelený na západ, kde 28. júna 1941 prebral dôležitý post veliteľa západného frontu po generálovi [[Dimitrij Grigorievič Pavlov|D. G. Pavlovovi]]. Frontu však velil iba krátko do 4. júla, kedy ho vystriedal [[Semion Konstantinovič Timošenko|S. K. Timošenko]], ďalej však slúžil ako zástupca veliteľa frontu. Jednotky tohto frontu sa však v priebehu pohraničných bojov Nemcom podarilo zničiť. Jeriomensko bol vynikajúci taktik, ktorý ako jeden z mála sovietskych veliteľov v tej dobe chápal význam letectva aj tankových zväzov<ref> Tucker, S. C., Yeremenko, Andrei Ivanovich. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 1430</ref>. Pri ústupových bojoch koordinoval súčinnosť viacerých armád pri ústupe z Bieloruska cez [[Vitebsk]] k [[Smolensk]]u. 14. augusta 1941 bol poverený velením [[brianský front|brianského frontu]], ktorý čelil útokom 2. tankovej skupiny generálplukovníka [[
Po liečení bol povýšený do hodnosti generálplukovníka v decembri 1941 poverený vedením [[4. úderná armáda|4. údernej armády]], ktorá sa podieľala na sovietskom protiútoku pri Moskve. Jeho jednotky viedli úspešné protiútoky v oblasti severne od [[Ržev]]a a južne od [[Velikije Luki|Velikich Luk]]. 20. januára 1942 bol pri nálete na štáb frontu ranený. Tri týždne odmietal liečenie, kde sa dostal až 15. februára. V opatere zdravotníkov sa nachádzal až do augusta 1942.
|