Černová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: szl:Černova
→‎História: gramatika
Riadok 10:
V roku 1771 sú evidované pokusy Černovej o osamostatnenie. Tieto pokusy boli neúspešné, ale vďaka nim sa v roku 1832 dosiahla pre ulice mesta väčšia spravodlivosť a rovnoprávnosť. Po roku 1848 zrušením poddanstva pokračoval priaznivejší vývoj, rástla zamestnanosť a bola možnosť väčších príjmov. Väčší rozmach bol zaznamenaný až budovaním Košicko - Bohumínskej železnice a jej uvedenie do prevádzky roku 1872. Občania Černovej boli zamestnaní najmä pri budovaní trate a neskôr na stavbe textilnej továrne v Rybárpoli.
 
Dôležitou časťou histórie Černovej bola [[Černovská tragédia]], ktorá sa odohrala [[27. októbra]] [[1907]]. Obyvatelia za pomoci kňaza a rodáka z Černovej [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] postavili [[Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)|kostol v Černovej]]. Na želanie obyvateľov mal vysvätiť kostol [[Andrej Hlinka]] avšak v tom čase bol suspendovaný a prednášal na Morave. Maďarská cirkevná a svetská vrchnosť na čele so spišským biskupom Sándorom Párvym rozhodla proti obyvateľom Černovej. Vysviackou kostola bol poverený slovenský farár z Liskovej [[Martin Pazúrik]] spolu s dekanom Pazúrikom a Jozefom Fischerom. Černovčania sa proti tomu postavili na odpor. Bránili posviacke hádzaním kameňov, ale aj vlastnými telami. Žandári napadli bezbranný dav streľbou, ktorej padlo za obeť 15 ľudí, 10 ťažko a 60 ľahšie zranili. V marci 1908 úrady obvinili vyše 55 ľudí, z ktorých 40 odsúdili na žalár v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov, rôzne peňažitépeňažné pokuty a zhabanie majetku.
 
Po rokoch 1945 - 48 sa Černová naďalej pridŕžala svojej podstaty, o čom svedčí plodná existencia divadelného spolku, dvoch spevokolov, telovýchovnej jednoty, dvoch požiarnych zborov a pod. Dodnes tieto organizácie, združenia a spolky pracujú.