Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2) (robot Pridal: ba:Толстой, Лев Николаевич |
doplnený životopis |
||
Riadok 1:
ŽŽ{{Infobox Osobnosť
|Meno = Lev Nikolajevič Tolstoj
|Portrét = Ilya Efimovich Repin (1844-1930) - Portrait of Leo Tolstoy (1887).jpg
Riadok 9:
|Miesto úmrtia = [[Astapovo]], [[Rusko]]
|}}
'''Lev Nikolajevič Tolstoj''' (po [[ruština|rusky]]: '''Лев Николаевич Толстой''') (* [[9. september]] [[1828]] – † [[20. november]] [[1910]]) bol ruský [[spisovateľ]] - [[románopisec]], [[esejista]], [[dramatik]] a [[filozof]] - ako aj [[Náboženský anarchizmus|kresťanský anarchista]] a stúpenec reformy vzdelávania. Je pravdepodobne
== Život ==
Narodil sa v rodinnom sídle v Jasnej Poľane, neďaleko mesta [[Tula]], južne od [[Moskva|Moskvy]]. Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov, otec sa volal Nikolaj Iľjič Tolstoj (zomrel v roku 1837), matka sa za slobodna volala Mária Nikolajevna Volkonská (zomrela v roku 1830). Prostredníctvom svojich starých rodičov bol Lev Nikolajevič spriaznený s inými kniežacími rodinami v [[Rusko|Rusku]] (ako boli Trubeckí, Gorčakovci a iní). Rodina Tolstých patrila k najvyššej ruskej aristokracii a Lev Nikolajevič si svoju príslušnosť k tejto vrstve silne uvedomoval. Tolstoj mal troch bratov a sestru. Po smrti rodičov sa o neho starala jeho teta Jergolská, v detstve žil prevažne v [[Moskva|Moskve]] a v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]]. Ako všetci šľachtickí synkovia, aj on dostal francúzsku výchovu.
Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v [[Kazaň|Kazani]]. Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách. Už počas štúdia v [[Kazaň|Kazani]] si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. V roku 1849 sa vrátil do [[Jasná Poľana|Jasnej Poľany]], kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov. Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na [[Kaukaz]] (1851) a potom sa zúčastnil [[Krymská vojna|krymskej vojny]] ([[1853]] - [[1855]]). Spočiatku bol vyslaný do [[Valašsko|Valašska]], kde ruská armáda bojovala s [[Turecko|Tureckom]]. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany [[Sevastopoľ]]u na [[Krymský polostrov|Krymskom polostrove]]. Zážitky z bojov na [[Kaukaz]]e a z [[Krym]]u mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (''Hadži Murat'', ''Sevastopoľské poviedky''). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam [[pacifizmus|pacifizmu]].
V roku [[1857]] cestoval po západnej [[Európa|Európe]], navštívil [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]] a [[Nemecko]]. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do [[Rusko|Ruska]] si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruského politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo [[Rusko]] už v tom čase nikde neexistovalo). Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval. Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať. Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.
Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa [[Lawrence Sterne|Lawrence Sterna]] ''Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko''. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku ''Včerajší deň''. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu ''Detstvo'' a poslal ju [[Nikolaj Nekrasov|Nikolajovi Nekrasovovi]], aby ju uverejnil v literárnom časopise ''Sovremennik'' (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu ''Kozáci'', ktorú [[Ivan Sergejevič Turgenev]] ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".
23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realiticky zobrazil v románe ''Anna Kareninová'' (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo - románovú epopej ''Vojna a mier''. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805-1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány ''Anna Kareninová'' (1877) a ''Vzkriesenie'' (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román ''Vzkriesenie'', v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí ''Spoveď'' a ''Moje náboženstvo''. Jeho názory sa obyčajne definujú ako ''kresťanský anarchizmus''. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím , myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]]) alebo [[Mahátma Gándhí|Mahátmu Gándhího]].
Od konca 90-tch rokov 19. storočia sa komplikoval jeho vzťah s manželkou a vlastnými deťmi. Tolstoj často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Od roku 1904 sa stal jeho osobným lekárom Slovák [[Dušan Makovický]], ktorý si počas pobytu v Jasnej Poľane viedol veľmi podrobný denník, ktorý ponúka veľmi zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej poľane v závere Tolstého života (bol kompletne publikovaný v ruštine). [[Dušan Makovický|Makovický]] sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon musel uľahnúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel. Pochovaný je v parku v Jasnej Poľane.
Význam L. N. Tolstého je obrovský, pretože sa ako jeden z prvých [[autor]]ov, pokúsil priblížiť ruskú literatúru k západnej civilizácii. Jeho realistické romány ''Vojna a mier'', ''Anna Kareninová'' a ''Vzkriesenie'' ponúkajú realistický obraz ruskej spoločnosti v priebehu celého 19. storočia. ▼
▲Význam L. N. Tolstého je obrovský, pretože sa ako jeden z prvých [[autor]]ov, pokúsil priblížiť ruskú literatúru k západnej civilizácii.
== Dielo ==
Řádek 36 ⟶ 35:
Romány:
* '''Vojna a mier''' - opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805-1812 (detailne je v románe opísaná [[bitka pri Slavkove]] zo dňa 2. decembra [[1805]], ale aj bitka pri [[Borodino|Borodine]] a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, a tiež členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, Pierre často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy ([[Napoleon]], Kutuzov).
:Bolkonskému umrie pri pôrode nemilovaná žena, on v stave duševnej prázdnoty odchádza do armády a preslávi sa počas francúzsko-rakúsko-ruskej vojny, ktorá prebiehala na území [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Morava|Moravy]] (v [[bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]] je Bolkonský ranený).
:Na dovolenke sa zoznámi s mladou Natašou Rostovou, s ktorou sa do seba zamilujú. Tým Andrej získa znovu záujem o život. Postupne v ňom rastie odpor k vojne.
:Andrej sa
:Tolstoj v tomto diele odsudzuje vojnu a násilie, za hlavnú silu, ktorá pomohla cárovi [[Alexander I.|Alexandrovi I.]] zvíťaziť vo vojne s [[Napoleon]]om označuje obyčajných sedliakov, ktorí bojovali v ruskom vojsku ako radoví vojaci.
''Preklady do slovenčiny: 1. Zora Jesenská (1949 a 1950 - štvorzväzkové) 2. Ružena Dvořáková-Žiaranová (1980 - I. vydanie, štvrozväzkové; 1987 - II. vydanie, dvojzväzkové; 2001 a 2002 - III. vydanie, dvojzväzkové)''
| |||