Oliwský mier: Rozdiel medzi revíziami

'''Oliwský mier''' bola dohoda, ktorá ukončila [[poľsko-švédska vojna|poľsko-švédsku vojnu]] (1655-1660). Podpísaná bola v Oliwe, poľskom kláštore-osade (prvá písomná zmienka o [[cisterciáni|cisterciánskom]] kláštore pochádza z roku [[1178]]), ktorý vznikol v priebehu christianizácie Pomoranska a slovanských území, a ktorý je dnes súčasťou [[Gdansk]]a.

 

 

Výsledkom bolo, že poľský kráľ sa vzdal titulu švédskeho kráľa a Východného Pruska a Švédsku odstúpil Livónsko a Estónsko. Poľsko zato dostalo Elblag.

 

Poliaci si želali, aby mierové rozhovory boli vo [[Fromborg]]u alebo [[Braniew]]e. Brandenburčania preferovali [[Frankfurt nad Odrou]] a Švédi [[Elblag]]. No nakoniec sa všetci zhodli na tom, že rozhovory sa uskutočnia v Oliwskom kláštore.

 

Spory ohľadom podpisu zmluvy trvali do poslednej chvíle. Podpis totiž mal pre väčšiu okázalosť nasledovať verejne; cisársky vyslanec však odoprel účasť na ceremónii, nechcel prenechať prvenstvo francúzskemu vyslancovi. Preto sa odstúpilo od prvotného zámeru a jedna strana podpísala zmluvu v roovacej miestnosti, a druhá v dome opáta. Vzájomná výmena listín mieru nasledovala pri kostolnej bráne, vedúcej zo stĺpovej chodby do kostola, tam neskôr osadili pamätnú tabuľu.

 

 

... pred polnocou sa vyslanec De Lumbres zastal uprostred stĺpovej chodby. Priblížili sa k nemu v slávnostnym krokom vyslanec švédsky i poľský, kláštorná služba so zapálenými sviecami a za nimi dvorania a dav ľudí, ktorý aj keď bola neskorá noc, čakali v napätí na výsledok jednania. Vyslanci si vymenili podpísané listiny a po chvíli sa ozvali kláštorné zvony i krik stojacich pred opátstvom na znak radosti, že sa skončila konečne dlhá pustošivá vojna, ktorú Poľsko nepotrebovalo, a ktorú kráľ viedol iba z vlastných dynastických záujmov.