Skupenstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat. |
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
||
Riadok 8:
[[Čistá látka]] môže v rovnovážnom stave za danej [[teplota|teploty]] a [[tlak]]u existovať buď v jednej, v dvoch alebo najviac v troch fázach súčasne. Graficky to opisuje [[fázový diagram]], niekdy nazývaný aj ''stavový diagram''. Na os ''x'' sa zvyčajne nanáša teplota a na os ''y'' tlak. Jednotlivé oblasti roviny grafu zodpovedajú existencii jedinej fázy, hraničné krivky medzi oblasťami zodpovedajú koexistencii dvoch fáz a v bodoch, v korých sa stretávajú tri krivky (tzv. [[trojný bod]]), môžu existovať súčasne tri fázy.
== Jednotlivé skupenstvá ==
Klasické skupenstvá:
* Pevné skupenstvo: [[Pevná látka]] se vyznačuje pevným, často pravidelným usporiadaním častíc. Teleso z pevnej látky udržuje svoj tvar, aj keď nie je uzavreté do nejakého objemu. Sily medzi časticami pevnej látky sú obvykle silnejšie ako sily, ktoré by spôsobili jeho rozpad, najčastejšie sa uvažuje [[gravitačná sila]] s veľkosťou porovnateľnou s pozemskými podmienkami.
* Kvapalné skupenstvo: V [[kvapalina|kvapaline]] sú častice látky stále držané pohromade slabými [[sila
* Plynné skupenstvo: [[Plyn]] patrí s kvapalinou do skupiny [[tekutina|tekutín]]. Častice plynu už nedržia pohromade žiadne sily a ovplyvňujú sa len pri vzájomných zrážkach. Oproti kvapaline býva plyn oveľa ľahšie stlačiteľný. Plyn sa nedá skladovať v otvorenej nádobe, musíme ho uzavrieť zo všetkých strán, pretože hoci [[stredná voľná dráha]] častíc je zvyčajne pomerne malá, predsa len by postupne z nádoby vyprchával. Zrejme by sa nám ani nepáčilo jeho postupné miešanie s okolitým plynom.
Riadok 26:
*[[fermiónový kondezát]] (Deborah Jin, 2003)
*[[supratekutá látka]]
*[[suprapevná látka]]
Riadok 34:
*[[podivná hmota]]
== Prechody medzi skupenstvami/fázami ==
Prechodmi hmoty z jedného skupenstva na druhé (fázový prechod) sa zaoberá [[termodynamika]].
=== Pevná látka – kvapalina ===
Prechodu od pevnej látky ku kvapaline hovoríme [[topenie]]. Opačný jav sa nazýva [[tuhnutie]]. Aby teleso prešlo z pevnej fázy do kvapalnej, musíme mu dodať [[skupenské teplo topenia]] . Na mikroskopickej úrovni sa to rovná dodaniu energie častici, ktorá bude väčšia ako energia väzby, ktorá časticu v pevnej látke drží.
Netreba, aby pevné teleso malo nejakú konkrétnu [[teplota|teplotu]], aby sa niektoré častice z neho uvoľňovali do kvapalnej fázy. No v prípade, že teplota dosiahne [[teplota topenia|bodu topenia]], prechod do kvapalnej fázy nastane spontánne v celom jeho objeme.
=== Kvapalina – plyn ===
Prechod od kapaliny k plynu sa nazýva [[vyparovanie]]. Opačný jav sa nazýva [[kondenzácia]]. Aby teleso prešlo z kvapalnej fázy do plynnej, musíme mu dodať [[skupenské teplo varu]]. Na mikroskopickej úrovni sa to rovná dodaniu energie častici, ktorá bude väčšia ako energia väzby, ktorá časticu v kvapaline drží.
Netreba, aby kvapalné teleso malo nejakú konkrétnu [[teplota|teplotu]], aby sa niektoré častice z neho uvoľňovali do plynnej fázy. No v prípade, že teplota dosiahne [[teplota varu|teplotu varu]], prechod do plynnej fázy nastane spontánne v celom jeho objeme. Vtedy hovoríme o [[var]]e.
=== Pevná látka – plyn ===
Ak častici na makroskopickej úrovni dodáme toľko energie, že sa pretrhne nie len väzba, ktorá ju držala na pevnom mieste, ale aj väzba, ktorá by ju udržala v kvapaline, častica sa uvoľní ako plyn. V niektorých vhodných prípadoch možno tento prechod pozorovať aj na makroskopickej úrovni a hovorí sa mu [[sublimácia]]. Opačný jav sa nazýva [[desublimácia]]. Niekedy sa môžeme stretnúť s pojmom [[sublimácia]] pre obidva smery.
=== Prechod k plazme ===
Tu nie je rozhodujúce, či prvé skupenstvo je plynné, kvapalné alebo pevné. Látka sa zmení kvalitatívne v úplne novom smere - uvoľní časť alebo všetky svoje elektróny z atómových obalov. Rozhodujúce pritom nie je, ako silná [[ionizácia]] prebehne, ale či táto ionizácia bude mať vplyv na kolektívne správanie látky. Aj veľmi slabo ionizovaná látka môže byť plazmou (napríklad [[iónosféra]]), ale na druhej strane taký plameň [[oheň|ohňa]] sa za plazmu zvyčajne nepovažuje.
Ekvivalentom skupenského tepla tu môže byť energia potrebná na ionizáciu.
=== Prechod ku kvarkovo-gluónovej plazme ===
Tento prechod bol zatiaľ pozorovaný len vo veľmi špeciálnych prípadoch. Dodnes nie je úplne jasné, aké deje pri prechode z normálneho stavu hmoty (v zmysle existencie [[nukleón]]ov) do stavu kvarkovo-gluónovej plazmy prebiehajú. Veľa odpovedí nám prinesie [[urýchlovač]] LHC (''Large Hadron Collider'') v [[CERN]]e s práve (rok 2005) dokončovanou sústavou detektorov pre projekt ALICE (''A Large Ion Collider Experiment'').
[[Kategória:Hmota]]
| |||