Tibor Andrašovan: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa 3. 4. 1917 ako jeden z deviatich detí kováča v Slovenskej Ľupči. V roku [[1920]] sa rodina presťahovala do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a otec zmenil svoje povolanie na mäsiara. Využijúc konjunktúru veľmi zbohatol. V roku [[1928]] ho postihla hospodárska kríza a prišiel o celý majetok. V zúfalstve spáchal samovraždu. V dôsledku tejto situácie sa Tibor Andrašovan už vo svojom 15. roku života musel sám živiť tým, že popri škole hrával ako klavirista v tanečných školách, kaviarňach a počas prázdnin i v baroch.

V roku [[1937]] zmaturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1937 – [[1941]] študoval na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v Bratislave, odbor hudobná veda, kde získal aprobáciu pedagóga pre učiteľské akadémie.

Od roku [[1940]] do [[1945]] bol súčasne študentom Konzervatória v Bratislave, študoval tam kompozíciu u profesora [[Eugen Suchoň|Eugena Suchoňa]], a dirigovanie u Jozef Vincoureka a Kornela Schimpla. V roku 1947 získal absolutórium konzervatória. Počas posledných prázdnin bol na kurze majstrovskej školy v [[Praha|Prahe]].

V roku 1945 absolvoval kurzy orchestrálneho dirigovania u Pavla Dědečka a zborového dirigovania u Miroslava Doležila v Prahe. Súčasne študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity u profesora Zdenka Nejedlého a Josefa Hutteru

Po absolvovaní Filozofickej fakulty UK od 1. 9. 1941 nastúpil ako stredoškolský profesor na Učiteľskej akadémii v Modre a od roku [[1944]] pôsobil ako štátny profesor na Učiteľskej akadémii v Bratislave až do 31. 8. 1946.

Počas Slovenského národného povstania pracoval v "Slobodnom„Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici"Bystrici“, až do potlačenia povstania. Po zákaze činnosti vysielača ušiel do hôr. Po skončení druhej svetovej vojny sa usadil v Bratislave, kde bol poverený zoštátniť "Uršulínsky„Uršulínsky cirkevný učiteľský ústav v Bratislave"Bratislave“. Úlohu splnil.

Od 1. 9. 1946 pôsobil ako korepetítor a kapelník scénickej hudby v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]], až do 31. 8. 1947. Medzitým, v čase od 1. 10. 1946 až do 31. 12. 1946, vykonával vojenskú službu. Do funkcie dramaturga opery Slovenského národného divadla v Bratislave nastúpil 1. 3. 1951. Túto funkciu vykonával do 31. 8. 1951, a potom opätovne od januára 1952.

Počas rokov 1955 – 1957 bol umeleckým riaditeľom [[Slovenský ľudový umelecký kolektív|Slovenského ľudového umeleckého kolektívu]]. Potom v rokov 1957 – 1968 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Umeleckým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa stal opäť počas rokov 1968 – 1972 a od 1972 účinkoval znova ako umelec v slobodnom povolaní.

Tibor Andrašovan sa pokladá za zakladateľa slovenskej baletnej tvorby. Bol autorom opier, filmovej a scénickej hudby, zborovej a symfonickej hudby, skladieb pre slovenské súbory. Známe sú jeho úpravy ľudových piesní.

Napísal hudbu k filmu "Rodná„Rodná zem"zem“, a tiež k filmu „1.máj“, ktorý bol venovaný ako dar k IX. Zjazdu Komunistickej strany. Jeho dielom je aj hudba k baletu "Pieseň„Pieseň mieru"mieru“, ktorý bol v repertoári Slovenského národného divadla. V roku 1949 dostal národnú cenu za filmovú kompozíciu "Pieseň„Pieseň strojov"strojov“.

Z jeho ďalšej tvorby: Opera Biela nemoc, opereta Pánska volenka, balety Orfeus a Eurydika, Slávnosti slnovratu, Ikarus, skladby pre slovenské súbory, úpravy ľudových piesní, zbory, filmová a scénická hudba...hudba…

V roku [[1957]] počas pôsobenia v [[Egypt|Egypte]]e skomponoval skladbu na počesť prvého výročia víťazstva miestnej armády nad [[Veľká Británia|Veľkou Britániou]] a [[Francúzsko|Francúzskom]]m, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou.