Valentín I. Druget: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Monastier |
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
||
Riadok 6:
S Valentínom sa spája aj jedna nepríjemná udalosť, ktorú kronikár opísal takto:
: ''
Opísaná príhoda sa týka [[Monastier Zoslania Svätého Ducha|
Vo februári [[1605]] bol Bočkaj (Bocskay) zvolený za sedmohradské knieža a na sneme v Serncsi aj za knieža Uhorska. Vtedy sa Bočkaj pokúsil o reorganizáciu svojich vojsk, ktorú môžeme považovať súčasne za snahu paralyzovať hajdúskych veliteľov, pretože na čelo vojska bol postavený Valentín Drugeth z [[Humenné]]ho. Bočkayovskí hajdúsi na jar 1605 spustošili veľké časti východnej Moravy a juhozápadného Slovenska.
Bočkaj spolupracoval s Turkami, a preto pri následnom útoku Turkov na Ostrihom Bocskayove vojská mali za úlohu spolu s pomocnými tatárskymi oddielmi pustošiť nepriateľovi územie. To malo byť v čase, keď turecká armáda obliehala pevnosť a tým viazať sily cisárskych vojsk. Tureckej armáde sa podarilo [[29. september|29. septembra]] [[1605]] dobyť [[Ostrihom]], keď sa už predtým zmocnila [[Vyšehrad
[[Štefan Bočkaj]] vo svojom testamente Valentína Drugetha ustanovil za svojho nástupcu, ale sedmohradským kniežaťom sa stal Žigmund Rákoczi. V roku [[1608]] sa zúčastňuje spolu s [[Juraj III. Drugeth|Jurajom III. Drugethom]] na korunovácii [[Matej II.|Mateja II]]. Valentína Drugetha nový kráľ povýšil na krajinského sudcu Juraja vymenoval za župana zemplínskej stolice.
Valentín I. písanie svojho denníka ukončil 19. novembra 1605. Štefan Bočkaj zomrel v Košiciach v roku 1606 ako vládca Sedmohradska a troch východouhorských stolíc. Vo svojom testamente odporúča Sedmohradčanom, aby Valentína ustanovili za svoje knieža. Ten robil všetko, čo mohol, aby titul získal. K tomuto cieľu použil aj svoju manželku Alžbetu, ktorú primäl k tomu, aby šla za otcom [[Žigmund Rákoczi|Žigmundom Rákoczim]]. Mala ho presvedčiť, aby neprijal túto kandidatúru, ale umožniť ju svojmu zaťovi Valentínovi. Stavy si ale zvolili Žigmunda Rákocziho. Valentín, sklamaný a znechutený z takéhoto záveru, začal sa odškodňovať z Bočkajovho bohatstva a odvliekol do Humenného všetky cennosti na sedemnástich vozoch. Medzi nimi boli aj dve koruny: srbská a grécka a množstvo zlatého a strieborného riadu, ako aj veľké množstvo razených mincí. Medzi drahými kameňmi vynikal zvlášť [[rubín]], ktorý veľkosťou prevyšoval vajce orientálneho holuba, takzvaný karbunkul, ktorý svietil ako červené víno. K jeho majetkom pribudli aj ním obsadené hrady [[Kamenec]] a [[Chust]]. Po uzavretí mieru podnecoval Valentín I. hajdúchov na nový odpor. Hajdúsi sklamaní z celej vzniknutej situácie chceli nového vodcu, a preto vyhlásili Valentína I. za kráľa a na hlavu mu položili jednu z Bočkajových korún. Zároveň už Mikuláš Bočkaj zorganizoval 15-tisícovú armádu a s pomocou Turkov začal šíriť hrôzu. Začalo vznikať veľké nebezpečenstvo, a preto bola zvolaná porada komisárov do [[Bratislava|Bratislavy]] dňa [[6. január]]a [[1608]]. Títo komisári boli určení na to, aby nastolili poriadok. Valentín I. si konečne uvedomil, aká je reálna situácia, a vzdal sa boja. Po vyjednávaní boli hajdúchom priznané z minulosti patriace územia, Mikuláš Bočkaj bol povýšený na baróna. Valentín I. sa zmieril s cisárom Rudolfom a pomohol Matejovi II. (1608-1619) dostať sa na uhorský trón. Zomrel vo veku 32 rokov dňa [[9. november|9. novembra]] [[1609]] na svojom Užhorodskom hrade. Príčinou smrti bolo pravdepodobne otrávenie nepriateľmi. Šarišskopotocký kronikár zaznamenal, že ''
: ''
Ním sa táto Drugethovská vetva skončila.
== Úryvky z denníka ==
Ukážky z jeho denníka, ktorý začína vojnovou výpravou pri Bodrogkeresture:
: ''
V ďalších dňoch postupoval s vojskom ďalej. Cez [[Fiľakovo]] a [[Lučenec]] sa dostal [[14. júl]]a 1605 k [[Zvolen]]u a napadol ho. Odtiaľ potom postupoval ku Sokolcu a Novým Zámkom. Vo svojom denníku uvádza nasledovné:
: ''
== Externé odkazy ==
* '''[http://www.stano.web2001.cz/humenne_1.htm História Humenného a okolia]'''
|