Nikita Sergejevič Chruščov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.3) (Robot: Zmena gd:Nikita Khrushchev na gd:Nikita Hruŝëv |
doplnok |
||
Riadok 22:
=== Nástup k moci ===
Po vojne Stalin povolal Chruščova späť do Moskvy, aby vyvážil rastúci vplyv [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Georgija Malenkova]]. Chruščov tam v tomto období prišiel s myšlienkou revolučnej premeny vidieka – výstavbou „agrokomplexov“, akýchsi vidieckych továrenských sídiel. Týmito myšlienkami si však vyslúžil len kritiku. Po Stalinovej smrti v marci 1953 inicioval odstránenie [[Lavrentij Pavlovič Berija|Lavrentija Beriju]], šéfa [[NKVD]], ktorý po Stalinovej smrti nadobudol veľkú moc.
Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkova]], dva roky po [[Josif Stalin|Stalinovej]] smrti. Malenkovovo odstránenie bolo v určitej forme revolučné, pretože bol prvý sovietsky vysoký politik, ktorého strata vysokých funkcii automaticky neznamenala aj jeho smrť. V júni 1957 odvrátil pokus Malenkova, [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Kaganoviča]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] o jeho odstránenie.
Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol (tajný) prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval Stalinove zločiny. Pokračoval v prepúšťaní nevinne odsúdených z [[gulag]]ov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Tento proces začali po Stalinovej smrti Berija aj Malenkov. Neskôr po XX. zjazde pre vlnu nepokoja ktorá vládla po zverejnení informácii o Stalinových zločinoch spolu s ostatnými vysokými predstaviteľmi strany zmenil rétoriku a hovoril ďalej len o „chybách“ Stalina. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Za jeho éry vznikla takzvaná [[kubánska kríza]] a bol vybudovaný [[berlínsky múr]].▼
▲Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol
Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce [[Alexander Solženicyn|A. Solženicyna]] (''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'') a [[Boris Leonidovič Pasternak|B. Pasternaka]] (''[[Doktor Živago]]''), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho poľnohospodárstva. Jeho svojvôľou bolo napríklad aj pričlenenie dovtedy ruského [[Krym]]u k [[Ukrajinská SSR|Ukrajine]]. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Celková Chruščovova politika sa vyznačovala rozporuplnosťou a zatieňovala ju nesúvislosť a celková chýbajúca [[koncepcia]] či vízia<ref name=Enc.ColdWar/>.
Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov s Západom. V roku 1959 ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil [[USA]]. 25. júla 1963 podpísal dohodu o zákaze skúšok jadrových zbraní. Na druhú stranu sa podieľal na [[Blokáda Berlína|blokáde západného Berlína]] (1958) a náhlej výstavbe [[berlínsky múr|berlínskeho múru]] (1961). Po [[Aféra U-2|afére U-2]], keď bolo nad ZSSR zostrelené americké prieskumné lietadlo bojkotoval [[Parížske rokovania]] s [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]]. V roku 1962 podporil vybudovanie sovietskej základe jadrových rakiet stredného doletu na [[Kuba|Kube]]. Jej výstavbu však čoskoro pozorovali Američania, ktorý do oblasti prisunuli podstatnú časť síl svojho námorníctva, došlo ku [[kubánska kríza|kubánskej kríze]], kedy sa superveľmoci dostali najbližšie k jadrovej vojne. Sám však neskôr nariadil odsun rakiet z oblasti čím situáciu upokojil.
Na poli krajín východného bloku jednak podporoval destalinizáciu ich režimov a obnovil medzinárodné vzťahy s Juhosláviou. Na druhú stranu neváhal nasadiť armádu na potlačenie protikomunistického [[Maďarské povstanie|povstania v Maďarsku]] a nepokojov v [[Poľsko|Poľsku]]. Kvôli odvrhnutiu Stalina sa dostal do ideologického konfliktu s [[ČĽR|komunistickou Čínou]] a tiež s [[Albánsko]]m.
=== Odvolanie z funkcií a neskorší život ===
Po odstránení Chruščova z verejného života „zo zdravotných dôvodov“, bol fakticky v domácom väzení, kde žil na svojej dače a nesmel voľne cestovať. Čoskoro upadol do hlbokých depresií, keďže kvôli tomu, že bol neustále sledovaný ho postupne prestali navštevovať jeho starí priatelia.
Řádek 35 ⟶ 43:
=== Rodinný život ===
Nikita Sergejevič Chruščov bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva s Jefrosiňjou Ivanovnou Pisarevovou († 1920) mal dcéru Júliu a syna Leonida, ktorý padol počas 2. svetovej vojny. S Ninou Petrovnou Krucharčukovou († 1984) mal dcéru Radu a Jelenu a syna [[Sergej Nikitič Chruščov|Sergeja]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
| |||