Rozhlas po drôte: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JanoB (diskusia | príspevky)
založenie článku
 
JanoB (diskusia | príspevky)
d rozšírenie
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Súbor:Głosnik WFW 1.jpg|náhľad|Poľský prijímač rozhlasu po drôte]]
'''Rozhlas po drôte''' (nespisovne, ľudovo aj ''drotiak'' či ''drôtiak'') bol systém pre šírenie [[rozhlasové vysielanie|rozhlasového vysielania]] prostredníctvom káblového rozvodu bez použitia rádiového prenosu. Na území [[Slovensko|Slovenska]] (resp. predtým [[Československo|Československa]]) fungoval od [[1. august]]a [[1955]]<ref name="histsro">http://www.rtvs.eu/sk/o_rtvs/historia-historia_sro</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
do| rokupriezvisko [[1999]].=
| meno =
| odkaz na autora =
= | titul = História ==SRo
| url = http://www.rtvs.eu/sk/o_rtvs/historia-historia_sro
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 05.01.2013
| vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref> do roku [[1999]].
 
== Popis fungovania ==
Rozhlas po drôte predstavoval systém centrálneho vysielača a zosilňovacích a vysielacích rádiouzlových staníc, ktoré prijímaný signál zosilňovali na [[modulácia|moduláciu]] 120 [[volt]]ov a distribuovali káblovým rozvodom (drôtom) signál ďalej až k užívateľskej stanici - [[Prijímač (komunikácia)|prijímaču]], kde sa táto modulácia znižovala na 30 [[volt]]ov.
Rozhlas po drôte mohol vysielať iba jednu rozhlasovú stanicu. Signál se rozváděl z centrálního [[zesilovač]]e kabelovým rozvodem. Na výstupu centrální zesilovací stanice byl použit transformátor, který převáděl signál na vyšší napětí (120 V, výjimečně i 600 V). Tím poklesly ztráty a sítě mohly být značně rozsáhlé (i několik kilometrů).
 
Vysielať samostatný signál bol schopný nielen centrálny vysielač, ale aj regionálne rádiouzlové stanice.
V bytech, ale hlavně kancelářích a dílnách byl rozvod zakončen zásuvkami s ochrannými odpory proti případnému zkratu, do kterých se připojovaly jednotlivé stanice rozhlasu po drátě. Stanici tvořil [[reproduktor]] s transformátorkem a regulátor hlasitosti. Vzhledově to byla jednoduchá skříňka s jediným ovládacím prvkem. To byl otočný přepínač, který přepínáním odboček [[transformátor]]u skokově reguloval hlasitost. Luxusní provedení stanice mělo výstupní konektor, který umožňoval nahrávat rozhlasový program na [[magnetofon]].
V Československu byla síť rozhlasu po drátě budována podle sovětského vzoru. Síť měla zabezpečit nerušené šíření [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]] v případě nepřátelského napadení. Skutečně se tak i stalo. V srpnu 1968 po [[Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa|invazi vojsk Varšavské smlouvy]] bylo po určitou dobu možné podávat informace o dění v Československu pouze prostřednictvím rozhlasu po drátě.
 
[[Prijímač (komunikácia)|Prijímač]] predstavoval skrinku podobnú štandardnému rozhlasovému prijímaču, ktorá obsahovala [[reproduktor]], [[transformátor]] a mechanický otáčací vypínač, ktorý fungoval zároveň aj ako regulátor hlasitosti. Zariadenie sa zapájalo špeciálnou vidlicovou zásuvkou do špeciálnej zásuvky v stene miestnosti. Prijímač nebol napájaný [[elektrický prúd|elektrickým prúdom]] a dala sa ním počúvať iba jedna stanica. Prijímače rozhlasu po drôte boli bežne umiestňované v bytoch, kanceláriách, úradoch, školách, predškolských zariadeniach či hotelových izbách.
== História ==
 
Na Slovensku sa sieť rozhlasu po drôte začala budovať od roku [[1954]]<ref>http://mesto.sk/prispevky_velke/topolcany/akodalejsdrotovym808737540.phtml?tlac=1</ref> s cieľom rýchleho informovania štátnych orgánov a obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí a pri brannej pohotovosti štátu, celoplošného pokrytia územia Slovenska rozhlasovým vysielaním a zabezpečenia kvalitného príjmu vysielania hudby bez atmosférického, či iného rušenia. V roku 1983 Predsedníctva vlády ČSSR a SSR určili ďalší cieľ siete rozhlasu po drôte, a to zabezpečenie rýchleho informovania štátnych orgánov a obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí a za brannej pohotovosti štátu pracovníkmi CO a to priamymi vstupmi do siete drôtového rozhlasu na úrovni rozhlasových uzlov rôznych stupňov<ref>http://mesto.sk/prispevky_velke/topolcany/akodalejsdrotovym808737540.phtml?tlac=1</ref>. V roku [[1990]] prijalo vtedajšie Federálne ministerstvo spojov
=== Druhy rozhlasového vysielania po drôte ===
Rozhlas po drátě v Česku vysílal v letech [[1954]] až [[1999]]. Přestože je rozhlas po drátě minulostí, využívají se obdobné systémy (tzv. stovoltové rozvody) na sportovištích a ve veřejných budovách.
==== Vysokofrekvenčné vysielanie cez telefónnu sieť ====
Rozhlasové vysielanie je v tomto prípade realizované vysokofrekvenčnými signálmi vysielanými cez telefónne linky, pričom príjemcovia vysielanie počúvajú prostredníctvom bežného rádioprijímača. Pri použití tejto technológie je možné súčasne používať telefón a počúvať rádio. Na dobré fungovanie tohto druhu vysielania po drôte je potrebná rozsiahla sieť telefónnych staníc a rozhlasových prijímačov a vysoká úroveň elektrifikácie účastníkov.
 
==== Vysokofrekvenčné vysielanie cez elektrickú sieť ====
Rozhlasové vysielanie je prenášané vysokofrekvenčnými signálmi prostredníctvom elektrickej rozvodnej siete. Signál je následne z elektrických rozvodov filtrovaný špeciálnym filtrom zabudovaným v rádioprijímači. Táto technológia si vyžaduje vysokú úroveň elektrifikácie a špeciálne vybavené prijímače.
 
==== Nízkofrekvenčné vysielanie cez telefónnu sieť ====
V tomto prípade je rozhlasové vysielanie prenášané nízkofrekvenčnými signálmi prostredníctvom telefónnych liniek. Vysielanie na strane príjemcu signálu je počuteľné vďaka zariadeniu so [[zosiľňovač]]om a [[reproduktor]]u. Nevýhodou je, že pri použití tejto metódy príjímateľ nemôže súčasne používať telefón a počúvať rozhlas. Vysielanie sa spúšťa vytočením príslušného čísla na telefóne. Nevyhnutnými podmienkami na využitie tejto metódy sú vybudovaná rozsiahla telefónna sieť vybavená špeciálnymi telefónnymi káblami, užívateľské stanice vybavené [[zosilňovač]]om s [[reproduktor]]om a vysoká úroveň elektrifikácie územia.
 
Túto metódu využívali vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a [[Švédsko|Švédsku]].
 
==== Nízkofrekvenčné vysielanie prostredníctvom špeciálnych káblových rozvodov ====
Pri tomto druhu vysielania „po drôte“ je rozhlasový nízkofrekvenčný signál prenášaný prostredníctvom špeciálne navrhnutých káblov v káblových rozvodoch priamo k účastníkovi, ktorý signál prevedený cez transformátor počúva v [[reproduktor]]e. Tento spôsob vysielania si vyžaduje vybudovanie špecializovanú káblovú sieť, naopak na príjemcu signálu sú kladené minimálne nároky - potrebuje iba transformátor s reproduktorom, pre príjem dokonca nie je potrebná ani elektrická energia.
 
Systém nízkofrekvenčného rozhlasového vysielania po špeciálnych káblových rozvodoch bol použitý v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Holandsko|Holandsku]], [[ZSSR|Sovietskom zväze]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Československo|Československu]] (a následne [[Slovensko|Slovensku]]) a takmer vo všetkých krajinách [[RVHP]].
 
=== Výhody rozhlasu po drôte ===
Rozhodnutie budovať sieť rozhlasu po drôte v [[Československo|Československu]] (ale nielen v ňom) bolo motivované niekoľkými jeho dôležitými výhodami:
* rýchla informovanosť štátnych orgánov a obyvateľstva v prípade mimoriadnych udalostí a v prípade vojenského ohrozenia<ref name="akodalej">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ako ďalej s drôtovým rozhlasom ?
| url = http://mesto.sk/prispevky_velke/topolcany/akodalejsdrotovym808737540.phtml?tlac=1
| dátum vydania = 18.08.1995
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 05.01.2013
| vydavateľ = [[TASR]]
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref>(signál nebolo možné rušiť, rozhlas vysielal aj v prípade výpadku elektrického prúdu; do vysielania mohli vstupovať aj regionálne rádiouzlové stanice s regionálnymi informáciami a tak mohlo byť obyvateľstvo orgánmi civilnej ochrany okamžite informované o situácii v regióne);
* celoplošné pokrytie územia Slovenska rozhlasovým vysielaním<ref name="akodalej"/> (vďaka komplikovanému terénu bola kvalita klasického rozhlasového vysielania v mnohých regiónoch nízka a závislá od aktuálnych atmosférických podmienok);
* kvalitný príjem rozhlasového vysielania<ref name="akodalej"/> (konštantne kvalitný príjem neznížený atmosférickým či iným druhom rušenia);
* rádovo lacnejšia prevádzka systému v porovnaní s klasickým rozhlasovým vysielaním, ako aj neporovnateľne nižšia cena prijímača v porovnaní s rozhlasovým prijímačom;
* absolútna kontrola počúvaného obsahu (po drôte sa vysielal iba jeden program, užívateľ si nemohol „naladiť“ inú stanicu a počúvať iný obsah ako ten, ktorý vysielal štátom kontrolovaný [[Česko-slovenský rozhlas]]).
 
V Československu byla síť rozhlasu po drátě budována podle sovětského vzoru. Síť měla zabezpečit nerušené šíření [[Československý rozhlas|Československého rozhlasu]] v případě nepřátelského napadení. Skutečně se tak i stalo. V srpnu 1968 po [[InvazeVpád vojsk VaršavskéVaršavskej smlouvyzmluvy do ČeskoslovenskaČesko-Slovenska|invazivpáde vojsk VaršavskéVaršavskej smlouvyzmluvy]] bylo po určitou dobu možné podávat informace o dění v Československu pouze prostřednictvím rozhlasu po drátě.
 
== História rozhlasu po drôte ==
Na Slovensku sa sieť rozhlasu po drôte začala budovať od roku [[1954]]<ref name="akodalej"/>. S vysielaním sa začalo [[1. august]]a [[1955]]<ref name="histsro"/>, pričom skúšobné vysielanie v [[Praha|Prahe]] sa začalo už o 2 roky skôr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jancura
| meno = Vladimír
| odkaz na autora =
| titul = Rozhlas po drôte vyhrával v každej domácnosti
| url = http://spravy.pravda.sk/rozhlas-po-drote-vyhraval-v-kazdej-domacnosti-f4a-/sk_domace.asp?c=A100822_155627_sk_domace_p29
| dátum vydania = 22.08.2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 05.01.2013
| vydavateľ = Pravda
| miesto = Bratislava
| jazyk = v slovenčine
}}</ref>.
 
== Referencie ==