Verzia z 21:19, 17. september 2005 upraviť Jano spoza mláky (diskusia \| príspevky) 27 078 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:02, 3. september 2006 upraviť vrátiť IW-BOT (diskusia \| príspevky) Boti 83 783 editací d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie Ďalšia úprava →
Riadok 4: * [[1968]] - absolvoval Strednú priemyselnú školu spojovacej techniky v [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrici]] * [[1970]]-[[1980]] - zvukový majster Slovenského rozhlasu v [[Bratislava\|Bratislave]] * 1980-[[1990]] - sekretár Hlavnej redakcie spravodajstva Slovenského rozhlasu * [[1985]] - ukončil diaľkové štúdium na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave\|Univerzity Komenského v Bratislave]] * marec - október 1990 - šéfredaktor Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky Slovenského rozhlasu * 1990-[[1993]] - športový redaktor Slovenského rozhlasu * 1993-[[1994]] - editor denníka SME * marec - december 1994 - riaditeľ Tlačového a informačného odboru [[Úrad vlády SR\|Úradu vlády SR]] Riadok 25: == Rozkol v ANO == V auguste 2005, potom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že Pavol Rusko si už v čase keď bol [[ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\|ministrom hospodárstva]], požičal 100 miliónov korún od podnikateľa podnikajúcom v jeho rezorte a po nejasných a navzájom si odporujúcich vysvetleniach Pavla Ruska (kauza ~~"zmenky"~~„zmenky“), požiadali koaliční partneri [[Kresťanskodemokratické hnutie]] a [[Strana maďarskej koalície]] Pavla Ruska, aby odstúpil z funkcie ministra. Ľubomír Lintner a spolu s ním ďalší vedúci predstavitelia ANO vrátane oboch ministrov a väčšiny poslancov, požiadali Pavla Ruska, aby tak v záujme strany urobil. Pavol Rusko demisiu podať odmietol. Potom, ako prezident [[Ivan Gašparovič]] Pavla Ruska na návrh premiéra [[Mikuláš Dzurinda\|Mikuláša Dzurindu]] odvolal z funkcie ministra, Pavol Rusko požiadal Mikuláša Dzurindu o odvolanie ~~"neposlušných"~~„neposlušných“ ministrov za ANO z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na malú skupinku ~~"verných"~~„verných“ Pavlovi Ruskovi, a väčšinu ~~"rebelov"~~„rebelov“ vedených predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom. Pavol Rusko sa rebelov veľmi rýchlo zbavil. Potom, ako sa mu podarilo dostať na svoju stranu stranícke štruktúry, zvolal na 11. septembra 2005 mimoriadny kongres strany. Na kongrese delegáti zmenili stanovy a vylúčili ~~"rebelov"~~„rebelov“ na čele s dovtedajším podpredsedom Ľubomírom Lintnerom zo strany. Po tom nastala v NR SR paradoxná situácia, pretože Ľubomír Lintner spolu s ďalšími poslancami vylúčenými z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Pavol Rusko a jemu verné poslankyne. Kríza v ANO vyústila aj do kríze celej vládnej koalície. Po vylúčení ANO z koalície síce skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera podpísala s vládou dohodu o spolupráci, napriek tomu to však koalícia po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila väčšinu v parlamente a parlament sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať. Riadok 33: == Externé odkazy == {{wikiquote}}

Ľubomír Lintner: Rozdiel medzi revíziami