Rozhlas po drôte: Rozdiel medzi revíziami

V [[Maďarsko|Maďarsku]] bola zavedená prvá sieť - predchodca moderného rozhlasu po drôte už koncom [[19. storočie|19. storočia]]. Tamojší vynálezca a priekopník [[telefón|telefónie]] [[Tivadar Puskás]] vynašiel a zaviedol v roku [[1893]] v [[Budapešť|Budapešti]] tzv. „''Telefonické správy''“ ({{V jazyku|huhun|''Telefon Hírmondó''}}), ktoré boli obdobou plateného rozhlasového vysielania. Druhýkrát bola táto služba obnovená v rokoch [[1924]]-[[1930]].

Skutočné moderné rozhlasové vysielanie po drôte bolo ako prvé zavedené v [[ZSSR]] ({{V jazyku|rurus|''Проводное вещание''; Provodnoje veščanie}}), fungovalo od roku [[1921]]. Počas [[2. svetová vojna|2.svetovej vojny]] bol rozhlas po drôte často jediným zdrojom informácií predovšetkým pre civilné obyvateľstvo vo veľkých mestách. Od roku [[1962]] bolo zavedené vysielanie rozhlasu po drôte na troch programoch. Začiatkom [[21. storočie|21. storočia]] mal rozhlas po drôte takmer 82 miliónov účastníkov.

Na území [[Nemecko|Nemecka]] začal rozhlas po drôte ({{V jazyku|dedeu|''der Drahtfunk''}}) vysielať [[30. jún]]a [[1963]] (na území [[Západný Berlín|západného Berlína]] v roku [[1966]]).

[[Švajčiarsko]] prevádzkovalo drôtový rozhlas prostredníctvom telefónnych káblov ({{V jazyku|dedeu|''Schweizer Telefonrundspruch''}}) do januára [[1998]]. Týmto spôsobom bolo šírených 6 programov. Problémy nastali pri zavádzaní [[ISDN]], kedy dochádzalo k rušeniu ISDN-signálu. Z tohto dôvodu bolo vysielanie cez telefónnu sieť ukončené.

V [[Taliansko|Taliansku]] začalo vysielanie rozhlasu po drôte ({{V jazyku|itita|''Filodiffusione''}}) v roku [[1958]]. Vysielanie je v prevádzke dodnes vo veľkých mestách a v roku [[2005]] malo okolo 300 000 účastníkov.