Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami

'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''Prvá (poľská) republika, Prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' – [[poľština|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'', [[bieloruština|po bielorusky]] ''Reč paspalitaja'' (Рэч Паспалітая), [[stará ruština|po starorusky]] ''Reč pospolita'' (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa|Európe]] [[17. storočie|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]] – [[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko|Poľska]] a [[Litva|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko|Estónska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august]]a 1569 v poľskom [[Lublin]]e.

Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku [[1569]]. Po jeho smrti nastalo medzívládiemedzivládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich z Valois]], brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]] – [[1582]] viedol pomerne úspešnú vojnu proti [[Rusko|Rusku]]. Jeho plány na ovládnutie Ruska a vyhnanie [[Osmanská ríša|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]] prekazila smrť. Na trón nastúpil v roku [[1587]] syn švédskej kráľovnej Kataríny [[Žigmund III. Vasa]], ktorý viedol spory s opozíciou vo vlastnej dynastii. Od roku [[1609]] viedol vojnu s Ruskom, z ktorej Poľsko získalo ďalšie územia, potvrdené mierovou zmluvou z roku [[1619]]. Po jeho smrti v roku [[1632]] zasadol na trón jeho starší syn [[Vladislav IV. Vasa]], ktorému sa darilo vyhýbať konfliktom [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]], ktorá sužovala veľkú časť Európy. Obdobie prvej polovice 17. storočia je v tejto krajine známe aj ako ''Zlatý vek''. Krajine sa darilo brániť svoje územia proti Švédsku, Rusku aj Ottomanskej ríši. Počas niekoľkých invázií do Ruska sa vojskám únie podarilo dobyť Moskvu a udržať ju od [[27. september|27. septembra]] [[1610]] do [[4. november|4. novembra]] [[1612]]. Úniu však neskôr oslabili dve nasledovné udalosti z roku [[1648]].

V roku [[1648]] nastúpil na trón [[Ján II. Kazimír Vasa]], brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.

Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola invázia [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná transylvánskym vojvodom [[Juraj II. Rákoczy|Jurajom II. Rákoczym]] a brandenburgským [[kurfirst]]om [[Friedrich Wilhelm I.|Friedrichom Wilhelmom I.]] Invázia je tiež známa názvom [[Potopa (invázia)|Potopa]]. Krajina prešla v tomto období politickou, hospodárskou i kultúrnou krízou.

Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]] – [[1733]] vládol (s päťročnou prestávkou) [[August II. Silný]]. Obdobie jeho vlády charakterizuje národný a politický úpadok, ale v ekonomike nastala nová éra. Snažil sa získať naspäť stratené územia v Litve a uzavrel spojenectvo s [[Rusko]]m a [[Dánsko]]m. Po tom, čo boli ruské i dánske vojská porazené švédskou armádou kráľa [[Karol XII.|Karla XII.]] v tzv. severnej vojne, vpadli švédske vojská aj do Poľska a Augusta II. zosadili. Na tróne potom vládol [[Stanislav Leszczyński]] ([[1704]] – [[1709]]). Po porážke Švédov roku [[1709]] sa August II. Silný vrátil na poľský trón, ale nedokázal využiť priaznivú situáciu a zúčastniť sa zahranično-politických rokovaní v prospech Poľska. Rovnako slabý bol aj jeho nástupca [[August III. (Poľsko)|August III.]] Po jeho smrti nastúpil v roku [[1764]] [[Stanislav Poniatowski]]. Za jeho vlády došlo ku konečnému úpadku krajiny. Osveta spustila národné hnutie a snaha reformného snemu ([[1788]] – [[1792]]) vyvrcholila [[3. máj]]a [[1791]] do podpísania prvej písanej ústavy v Európe. Tento proces však už nezastavil rozdelenie Poľsko-litovskej únie medzi tri susediace veľmoci ([[Presúvanie Poľska]]).