Ötztalské Alpy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „Ötztalské Alpy sú významným alpským pohorím. Leží na území Rakúska (Ötztaler Alpen) a na území Talianska (Alpi Venoste). Na taliansku stranu hory zasahuj...“ |
formát, štylistika, na úpravu |
||
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Ötztalské Alpy''' sú významným alpským pohorím. Leží na území Rakúska (Ötztaler Alpen) a na území Talianska (Alpi Venoste). Na taliansku stranu hory zasahujú zhruba tretinu svojej rozlohy (celkom 2850 km ²). Ötztalské Alpy sú nejmohutněji zaľadneným pohorím Východných Álp. Ľadovce zaberajú plochu viac ako 350 km ², najväčší z nich - Gepatschferner svojou dĺžkou 9,5 km je jedným z najväčších ľadovcov Východných Álp. Nachádza sa tu 130 vrcholov vyšších 3000 m Najvyšší vrchol je trojvrchol Wildspitze - 3770 m. n. m.
==Geológia==
Geologické zloženie je podobné ako u iných vysokých pohorí Centrálnych kryštalických Álp. Mimo dominantné ruly sa tu v južnej časti stretneme aj s dolomity a mramory.
==Poloha==
Pohorie Ötztalské Alpy sa rozkladá južne od významnej rieky Inn, ktoré ho zároveň oddeľuje od západne ležiaci skupiny Samnaun. Geografickým vymeraním južná hranica je údolie Vinschgau (Val Venosta). Turisticky a komunikačne významná dolina Ötztal delí Ötztalské Alpy od Stubaiských Álp. na východe.▼
[Upraviť] Hydrografia▼
▲Pohorie Ötztalské Alpy sa
Najväčšou vodnou plochou v Ötztalských Alpách sú jazero Reschensee, priehradná nádrž Stausee Gepatsch a menšie Vernagt stausee. Rieky odvodňujúci všetky rakúska údolí pohoria (Ötztaler Ache, Pitz, Fagge) sa vlievajú do rieky Inn. O odvodnenie južných (talianskych) údolia sa starajú rieky Passer, Karlinbach, Saldurbach či Rio Fosse odvádzajúce vodu do významnej talianskej rieky Adige.▼
[Upraviť] Rozdelenie pohoria▼
Pohorie podľa reliéfu delíme na niekoľko skupín. Na prvom mieste to je hlavný hrebeň Hauptkamm (Hinter Schwarze), z ktorého v uzlovom bode na vrchole Palla Bianca vybieha severným smerom najvýznamnejšie vysoká rázcocha Weisskamm (Wildspitze). Medzi údolím Pitztal a Ötztal sa tiahne skalnatý hrebeň Geigenkamm (Hohe Geigy), ktorý až na malé výnimky chýba ľadovca. Ďalší významný priečny hrebeň Kaunergrat (Watzespitze) leží medzi Pitzstálských údolím a dolinou Kaunertal. Západne od Kaunertal leží posledné dve horské skupiny rakúskej časti hôr. Sú to Glockturmkamm (Glockturm) a menšia skupina Naudere Berge (mittlerer Seekarkopf).▼
▲Najväčšou vodnou plochou v Ötztalských Alpách sú jazero Reschensee, priehradná nádrž Stausee Gepatsch a menšie Vernagt stausee. Rieky
===Rakúska časť===
▲Pohorie sa podľa reliéfu
===Talianska časť===
Medzi dolinami Valle Lunga a Val Senales leží plošne najväčšie masív Salurnkamm (Catena di Salurna) s druhým najvyšším vrcholom Ötztalských Álp Palla Bianca (3738). Západne od údolia Senales a južne od hlavného hrebeňa nájdeme málo navštevovanou skupinu Texelgruppe (Monte Rosso). Na severe leží ešte malý, ale zaujímavý masív Plaineiler Berge (Monti di plánom).
[[Kategória:Alpy]]
| |||