Skupenstvo: Rozdiel medzi revíziami

Rôzne skupenstvá tej istej látky sa nazývajú [[fáza (termodynamika)|fázy]], napríklad [[mlieko]] pozostáva z dvoch „fáz“ – [[voda|vody]] (tekuté skupenstvo) a [[tuk]]u (pevné skupenstvo). Tento pojem je však relatívny – závisí od stupňa podrobnosti skúmania danej látky. Pri povrchnom skúmaní sa dá napríklad aj tvrdiť, že mlieko je len jednofázové -  – tekuté, a pojmy fáza a skupenstvo potom splývajú.

[[Čistá látka]] môže v rovnovážnom stave za danej [[teplota|teploty]] a [[tlak]]u existovať buď v jednej, v dvoch alebo najviac v troch fázach súčasne. Graficky to opisuje [[fázový diagram]], niekdyniekedy nazývaný aj ''stavový diagram''. Na os ''x'' sa zvyčajne nanáša teplota a na os ''y'' tlak. Jednotlivé oblasti roviny grafu zodpovedajú existencii jedinej fázy, hraničné krivky medzi oblasťami zodpovedajú koexistencii dvoch fáz a v bodoch, v ktorých sa stretávajú tri krivky (tzv. [[trojný bod]]), môžu existovať súčasne tri fázy.

* Kvapalné skupenstvo: V [[kvapalina|kvapaline]] sú častice látky stále držané pohromade slabými [[sila]]mi, ale už nie sú pevne usporiadané. Kvapaliny sa nedajú stlačiť. Kvapalinu treba uschovávať v nádobách, pretože nedokáže udržať svoj tvar -  – rozlieva sa. Hovoríme, že kvapalina je [[tekutina]].

* Za štvrté skupenstvo sa zvyčajne považuje [[plazma]]. Je to trochu zvláštne skupenstvo, pretože [[chémia]] už nedokáže opísať správanie látok v ňom. Z [[fyzika|fyzikálneho]] hľadiska ale nie je jedno, či ide napríklad o plazmu [[vodík]]ovú alebo [[hélium|héliovú]]. Podstatným kritériom, podľa ktorého môžeme rozhodnúť, či je látka plazmou, je existencia niektorých kolektívnych procesov, napríklad spoločnej špecifickej reakcie na [[elektromagnetické pole]]. 99  % všetkej hmoty vo [[vesmír]]e je v skupenstve plazmy.

*[[kvarkovo-gluónová plazma]] sa označuje skupenstvo, ktoré sa dosahuje pri veľmi vysokej teplote (väčšej ako 10¹²  K), kedy sa [[kvark]]y a [[gluón]]y začnú správať ako voľné častice. V tomto prípade už naozaj stráca zmysel hovoriť o prvkoch, z ktorých je látka zložená. Prvý raz bolo pozorované v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] pri zrážkach jadier ťažkých prvkov na [[Urýchľovač častíc|urýchľovačoch]]. Jeho objav oznámili [[10. február]]a [[2000]].

*[[fermiónový kondezát]] (prvý krátprvýkrát vytvorený americkou fyzičkou Deborah Jin v roku 2003)

Prechodu od pevnej látky ku kvapaline hovoríme [[topenie]]. Opačný jav sa nazýva [[tuhnutie]]. Aby teleso prešlo z pevnej fázy do kvapalnej, musíme mu dodať [[skupenské teplo topenia]] . Na mikroskopickej úrovni sa to rovná dodaniu energie častici, ktorá bude väčšia ako energia väzby, ktorá časticu v pevnej látke drží.

Tu nie je rozhodujúce, či prvé skupenstvo je plynné, kvapalné alebo pevné. Látka sa zmení kvalitatívne v úplne novom smere -  – uvoľní časť alebo všetky svoje elektróny z atómových obalov. Rozhodujúce pritom nie je, ako silná [[ionizácia]] prebehne, ale či táto ionizácia bude mať vplyv na kolektívne správanie látky. Aj veľmi slabo ionizovaná látka môže byť plazmou (napríklad [[ionosféra]]), ale na druhej strane taký plameň [[oheň|ohňa]] sa za plazmu zvyčajne nepovažuje.