Bibličtina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
Automated import of articles
 
Juloml (diskusia | príspevky)
filit uprava
Riadok 1:
'''Bibličtina''' je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom [[Kralická biblia|Kralickej biblie]] (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo spisovných jazykov v [[16. storočie|16. stor.]] - [[19. storočie|19. stor.]] aj na [[Slovensko|Slovensku]].
 
Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou diakritických znamienok, písaním y a ý a iných písmen (mäkčene, u za pôvodné uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.).
'''Bibličtina'''
 
Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor. slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk. Do [[18. stor.]] bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní. V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius [[1636]]), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období protireformácie po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] českí exulanti na Slovensku sa starali o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej slovakizovanej, ľudu zorumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období prenasledovania sa dôslednejšie pridřžali bibličtiny.
bibličtina je český spisovný jazyk, ktorý zaviedli českobratskí vzdelanci prekladom
 
V 18. stor. sa novým vydaním biblie (Halle [[1722]]) a ďalších kníh ([[Daniel Krman]], [[Matej Bel]] a ďalší) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny, kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), a od [[1787]] používali bernolákovčinu.
Kralickej biblie (odtiaľ názov bratský pravopis). Používal sa ako jeden zo
spisovných jazykov v [[../fc/16._stor.htm|16. stor.]] - [[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] aj na [[Slovensko|Slovensku]].
 
V roku [[1803]] bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spsiovateľov v 1. pol. [[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od [[1844]] (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu.
Pravopis bibličtiny sa od staršieho Husovho pravopisu odlíšil úpravou
diakritických znamienok, písaním y a ý a iných písmen (mäkčene, u za pôvodné
uo, y, ý po c, z, s, napr. cyzý, sýla atď.).
 
Bibličtina na slovensku sa v [[19. storočie|19.]] a [[../fc/20._stor.htm storočie|20. stor.]] udržala v evanjelických náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe.
Bibličtinu s takýmto pravopisom prevzali na Slovensku už v 16. stor.
 
Na gramatický základ bibličtiny nadväzovalo prvé kodifikovanie [[slovenčina|slovenčiny]] ako spisovného jazyka.
slovenskí evanjelici ako bohoslužobný jazyk.
 
Do [[../fc/18._stor.htm|18. stor.]] bibličtinu so slovenskými prvkami používali ako jeden zo
spisovných jazykov mnohí slovenskí vzdelanci oboch vyznaní.
 
V bibličtine vyšlo viac vydaní spevníka Cithara sanctorum (Tranoscius
[[1636]]), katechizmov a iných náboženských evanjelických kníh. V období
 
protireformácie po bitke na Bielej hore českí exulanti na Slovensku sa starali
o dodržiavanie normy spisovnej bibličtiny v tlačených publikáciách. Niektorí
slovenskí evanjelickí vzdelanci sa v určitých obdobiach prikláňali viac k jej
slovakizovanej, ľudu zorumiteľnejšej forme (Horčička, Masník), v období
 
prenasledovania sa dôslednejšie pridřžali bibličtiny.
 
V 18. stor. novým vydaním biblie (Halle [[1722]]) a i. kníh (Daniel Krman,
Matej Bel a i.) upevnilo sa u slovenských evanjelikov používanie bibličtiny,
kým katolíci najmä v trnavskom kultúrnom centre slovakizovanie bibličtiny
 
ďalej prehĺbili (západoslovenská kultúrna slovenčina), od [[1787]] používali
 
bernolákovčinu.
 
R. [[1803]] bola pri evanjelickom lýceu v Bratislave založená osobitná
 
Katedra ŕeči a literatúry česko-slovenské spojená s Ústavom ŕeči s literatúry
česko-slovenskej. Viedol ju J. Palkovič. V knihách a časopisoch, ktoré vydával
v bibličtine, bránil bratský pravopis. Časť slovenských spsiovateľov v 1. pol.
[[../fc/19._stor.htm|19. stor.]] (J. Kollár a P. J. Šafárik) začala používať modernú češtinu a od
[[1844]] (Ľ. Štúr) slovenčinu stredoslovenského typu.
 
Bibličtina na slovensku sa v 19. a [[../fc/20._stor.htm|20. stor.]] udržala v evanjelických
náboženských obradoch, čiastočne v evanjelickej náboženskej pisbe.
 
Na gramatický základ bibličtiny nadväzovalo prvé kodifikovanie [[slovenčina|slovenčiny]]
ako spisovného jazyka.
 
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvb/biblictina.html}}
 
[[Kategória:Slovanské jazyky]]
{{filit na úpravu}}