Peredvižnik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Asfarer (diskusia | príspevky)
d ç
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 1:
[[Súbor:Ivan kramskoy self portrait edited.jpg|thumb|ZakladateľJeden zo zakladateľov združenia peredvižnikov [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramskoj]] na autoportréte z roku 1867]]
'''Peredvižnici''' (z [[Ruština|rus.]] ''Товарищество передвижных художественных выставок'', t. j. ''Združenie putovných umeleckých výstav'') bolo umelecké združenie [[Rusko|ruských]] výtvarníkov druhej polovice 19. storočia.
 
Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Za zrodom združenia stálo vytvorenie dvoch skupín reprezentujúcich vtedajšie ruské umelecké centrá - [[Moskva|Moskvu]] a [[Petrohrad|Peterburg]]. S prvotnou myšlienkou utvorenia združenia prišiel [[Grigorij Grigorievič Miasojedov|G. G. Miasojedov]], ktorý už v roku 1869 spolu s maliarom [[Vasilij Grogorievič Perov|V. G. Perovom]] organizoval moskovskú skupinu. Petrohradská skupina vznikla z iniciatívy významného realistického maliara a umeleckého teoretika [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramského]]. Obe skupiny sa potom spojili a zostavili svoje stanovy.
Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Združenie vzniklo z iniciatívy významného realistického maliara a umeleckého teoretika [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramského]]. Ideovým zámerom hnutia bola prezentácia ruského umenia najširšej verejnosti. Členovia združenia, ku ktorému patrili najvýznamnejší ruskí súdobí maliari, presadzovali vo svojej tvorbe ústup od oficiálneho umeleckého smeru a zameriavali sa na zachytenie života sociálne a spoločensky najnižšie postavených ľudí. Ich zámerom bolo svojimi dielami predstaviť život najprostejšieho ruského človeka s jeho radosťami i starosťami. Ich diela sa vyznačovali výrazne národným cítením.
 
Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Združenie vzniklo z iniciatívy významného realistického maliara a umeleckého teoretika [[Ivan Nikolajevič Kramskoj|I. N. Kramského]]. Ideovým zámerom hnutia bola prezentácia ruského umenia najširšej verejnosti. Členovia združenia, ku ktorému patrili najvýznamnejší ruskí súdobí maliari, presadzovali vo svojej tvorbe ústup od oficiálneho umeleckého smeru a zameriavali sa na zachytenie života sociálne a spoločensky najnižšie postavených ľudí. Ich zámerom bolo svojimi dielami predstaviť život najprostejšieho ruského človeka s jeho radosťami i starosťami. Ich diela sa vyznačovali výrazne národným cítením.
 
Diela peredvižnikov tematicky predstavovali celú škálu tém: od žánrového maliarstva, cez krajinomaľbu, portrétne diela až k prácam viažúcim sa k významným historickým udalostiam. Dominujúcou však bola téma národa, života prostého ľudu, jeho zvykov a obyčajov. Významnú skupinu v rámci združenia tvorili umelci, ktorých hlavný záujem smeroval k zachyteniu vidieckeho života roľníkov. Svoju pozornosť upriamili nielen na zachytenie každodenného strastiplného života ruských nevoľníkov, no zároveň dali divákovi nahliadnuť do prostej ruskej duše poukázaním na jej čistotu a šľachetnosť.
Řádek 10 ⟶ 12:
 
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov združenia bol [[Iľja Jefimovič Repin|I. J. Repin]] so svojimi dielami tematicky čerpajúcimi zo života ľudu a z významných historických období Ruska:
''[[Krížová procesia v Kurskej gubernii]]'', ''Cár [[Ivan Hrozný soa synomjeho Ivanomsyn Ivan]]'', ''[[Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi]]'', ''[[Burlaci na Volge]]'' a iné.
 
Napĺňajúc ideový zámer „priniesť umenie k ľuďom“, zorganizovalo združenie v rokoch 1871 až 1923 takmer päťdesiat výstav obrazov nielen v [[Moskva|Moskve]] a [[Petrohrad]]e ale aj na tzv. periférii krajiny: v [[Kyjev]]e, [[Charkov]]e, [[Kazaň|Kazani]], [[Riga|Rige]] či v [[Odesa|Odese]]. Rok 1923, kedy sa uskutočnila posledná výstava, je považovaný za rok, v ktorom združenie zaniklo. Ideový a umelecký odkaz peredvižnikov prebralo novovzniknuté združenie s názvom ''[[Asociácia umelcov revolučného Ruska]]'' (''Ассоциация художников революционной России'').
Řádek 38 ⟶ 40:
{{preklad|pl|Pieriedwiżnicy}}
* K. F. Antonovová, I. T. Rostovcevová, ''Gosudarstvennaja Treťjakovskaja galereja'', Izdateľstvo Avrora, Leningrad, 1976
* A. I. Archangeľskaja, ''Perov'', Tvar, výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
 
[[Kategória:Ruskí maliari]]