Kristián I.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d clean up |
d typo, replaced: . → ., 425-1481 → 425 – 1481 (8), Dánský → Dánsky, zatiaľčo → zatiaľ čo, doporuči → odporuči |
||
Riadok 30:
=== Z oldenburského kniežaťa dánskym kráľom ===
Po smrti [[Krištof III.|Krištofa III. Bavorského]] v januári 1448 sa uvoľnil dánsky trón, pretože Krištof nezanechal potomkov. [[Kráľovská rada]] plánovala zveriť moc do rúk najmocnejšiemu [[Feudalizmus|feudálnemu]] pánovi v kráľovstve, teda Adolfovi VIII. Holštajnskému. Adolf však ponuku odmietol a
Kristián bol zvolený Kráľovskou radou [[1. september|1. septembra]] 1448 a [[28. október|28. októbra]] v roku [[1449]] bol v Kodani korunovaný. V tom čase sa aj zasnúbil s Doroteou Braniborskou, mladou (sotva osemnásťročnou) vdovou po Krištofovi. Svadba sa konala [[26. október|26. októbra]] v roku [[1450]].
=== Vláda, boje o švédsky trón ===
Kristiánova vláda začala s problémami spojenými s jeho uznaním za kráľa v Nórsku,
V rokoch [[1459]] – [[1460]] pripojil Kristián k dánskemu kráľovstvu južný [[Jutský polostrov]]. V roku 1459 zomrel bez dedičov Adolf VIII. Holštajnský a Kristián bol [[2. marec|2. marca]] 1460 zvolený v [[Ribe]] za nového [[Šlezvicko-Holštajnsko|šlezvicko-holštajnkého]] vojvodu s tým, že obe krajiny nikdy nebudú rozdelené a po jeho smrti budú mať právo vybrať si vládcu z dánskych kráľovských synov; druhou podmienkou bolo každoročné zvolávanie rady holštajnských a šlezvických pánov; v podstate si tieto krajiny zachovali nezávislosť. Správa Jutska, Holštajnska a Šlezvicka vymáhala náklady na vojnu spolu s ďalšími daňami z týchto zemí. Viedlo to k povstaniu, ktoré využil Karol Knutsson, ktorý sa vrátil a znovu sa nechal korunovať za kráľa Švédska.
| |||