Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d -výhonok
Riadok 41:
Na afganské územie postupne v priebehu januára 1980 prišlo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktorí zaistili veľké mestá a najdôležitejšie cesty. Prvá fáza sovietskej intervencie spočívala v bojoch proti rôznym frakciám opozičných vojsk. Sovietske vojská prenikli do krajiny dvomi cestami cez [[Kuška|Kušku]] a [[Temez]] a leteckým mostom priamo do [[Kábul]]u. Sovietske vojská rýchlo obsadili väčšie mestá, vojenské základne a strategické stavby v krajine. Príchod intervenčných vojsk vôbec nemal za následok pacifikáciu rozháranej afganskej spoločnosti. Práve naopak vyvolal vlnu vlastenectva, ktorá pomohla rozšíriť rady rebelov. Mudžáhedíni postupne začali klásť odpor, spočiatku sa sústrediac iba na vlastné prežitie.
 
Aj Babrak Karmal, si uvedomoval že príchod sovietov spôsobil nárast nepokojov a žiadal, aby 40. armáda prikročila k potlačeniu vzbúrencov, keďže afganská armáda už nebola dôveryhodná. Sovietski vojaci boli zatiahnutí do bojov proti mestským povstaniam, domorodým armádaarmádam (tzv. ''laškar''), a niekedy aj proti vzbúreným jednotkám afganskej armády. Opozičné sily spočiatku najčastejšie bojovali otvorene, a tak snimi sovietske letectvo a delostrelectvo nemalo ťažkú prácu. Tento stav sa však postupne zmenil.
 
Sovietske sily tak boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. Morálka a podpora mudžahedínov postupne narastala, zatiaľ čo domáca kritika konfliktu v Sovietskom zväze narastala.