'''Hydrodynamická spojka''' patrí medzi najjednoduchšie zariadenia určené na prenos krútiaceho momentu. Používa sa ako alternatíva k mechanickej spojke, predovšetký tam, kde sa vyžaduje často opakovaný plynulý rozbeh a zároveň prenos veľkých výkonov. Výhodou je tlmenie torzných kmitov, a pomerne malý sklz (2-3%) v rozdiele otáčok medzi vstupom a výstupom.
sa vyžaduje často opakovaný plynulý rozbeh a zároveň prenos veľkých výkonov. Výhodou je tlmenie torzných kmitov, a pomerne malý sklz cca 2-3% v rozdiele otáčok medzi vstupom a výstupom.
== História ==
Vďaka rozvoju vysokootáčkových parných turbín začiatkom dvadsiateho storočia bolo nutné nahradiť veľké a ťažké ozubené prevody,vhodnýmmenším a spoľahlivým zariadením, ktoré by malo menšie rozmery, bolo spoľahlivejšie a dokázalo by efektívne preniesť veľký výkon z "rýchlej" turbíny na "pomalobežnú" lodnú vrtuľu. BoloTýmto možnépožiadavkám využiťnajlepšie hydraulickúvyhovel energiu[[hydraulický vprenos jejvýkonu]]. statickej(tlak)Pokusy sa alebozačali dynamickejs (prúd) podobe. Konštrukciekonštrukciami, ktoré využívali '''statickú hydraulickú energiu'''sa(tlak). skladaliSkladali sa z objemového čerpadla a objemového motorumotora. Často boli konštruované ako piestové, alebo s prestavovacími elementmi. Oproti tomu zariadenia ktoré využívali '''dynamickú''' formu energie (prúdenie), sa skladali z odstredivého čerpadla a radiálnej turbíny - z dvoch jednoduchých dielcov, pri ktorých už nedochádzalo k objemovým zmenám, ale iba k rýchlostným zmenám prúdenia kvapaliny.
Myšlienka použitia hydraulickej energie na prenos výkonu sa zo začiatku vývoja javila ako ľahko realizovateľná, avšak praktická realizácia narazila pri vysokootáčkových turbínach na také prekážky, spôsobené hlavne vnútorným trením kvapaliny, že nakoniec bola táto myšlienka zavrhnutá ako nerealizovateľná. Postupom času a zdokonaľovaním technologických postupov sa '''hydrostatické''' systémy prenosu dostali na takú úroveň že v strojárstve sa stali nepostrádateľným, ale ich použitie v dopravných prostriedkoch na prenos krútiaceho momentu je stále neekonomické. Naproti tomu myšlienka využiť jednoduché odstredivé čerpadlo a radiálnu turbínu sa zdala byť dobrá, bol len problém vhodnespojiť ich usporiadať, spojiť do funkčného celku. ProblémPrvé bolnávrhy totižpoužívali vna spojovacomich potrubíprepojenie apotrubia difúzorochukončené cez[[difúzor|difúzormi]]. ktoréToto pretekalariešenie kvapalina.bolo Tunevyhovujúce, pretože pri záťaži nastávali tak veľké straty vírením a trením kvapaliny, že nebolo možné dosiahnuť uspokojivú účinnosť.
Ing. Hermann Föttinger ako prvý navrhol takú konštrukciu hlavných elementov, že medzi nimi odpadlo aj potrubie aj difúzory. Konštrukcia sa skladala podobne ako neskôr vyvinutý [[hydrodynamický menič]] z odstredivého čerpadla a radiálnej turbíny uzatvorenej v olejotesnom púzdre. Základný princíp hydrodynamickej spojky bol patentovaný dipl.ing. Hermannom Föttingerom v roku [[1905]], v súčasnosti je vedený pod č. DE221422 na nemeckom patentovom úrade.
