Otto Skorzeny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.3) (Robot: Zmena eo:Skorzeny na eo:Otto Skorzeny
Vegbot (diskusia | príspevky)
d →‎Život: typo, replaced: doporučeni → odporúčani
Riadok 13:
Narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]] [[12. jún]]a [[1908]] v rodine rakúskeho dôstojníka. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa aktívne venoval [[šerm]]u, pri jednom zo súbojov utŕžil zranenie tváre, po ktorom mu zostala výrazná jazva na líci. Okrem rodnej [[Nemčina|nemčiny]] aktívne ovládal i [[Francúzština|francúzštinu]] a [[Angličtina|angličtinu]]. V roku [[1931]] vstúpil do rakúskej [[nacizmus|nacistickej]] strany a čoskoro i do [[Sturmabteilung|SA]]. Počas [[Anšlus Rakúska|anšlusu Rakúska]] sa Skorzeny pričinil o záchranu rakúskeho prezidenta [[Wilhelm Miklas|Wilhelma Miklasa]] pred likvidáciou nacistami.
 
Po začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] neuspel pri vstupe do [[Luftwaffe]] a pre to sa rozhodol pre vstup do [[Waffen SS]]. Stal sa príslušníkom [[1. divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler|1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler]] a v jej radoch bojoval v rokoch [[1941]] a [[1942]] na východnom fronte, kde si vyslúžil [[Železný kríž]] za odvahu. V roku [[1942]] bol ranený a v [[december|decembri]] sa vrátil do Nemecka. Vďaka doporučeniuodporúčaniu priateľa sa Skorzeny po uzdravení zo zranení uchádzal o miesto veliteľa zvláštnej jednotky, ktorá sa v lete 1943 vytvárala pod dohľadom samotného [[Adolf Hitler|Hitlera]]. Cieľom jednotky malo byť vyslobodenie [[Benito Mussolini|Mussoliniho]] zo zajatia, do ktorého ho umiestnila talianska vláda. Po dvoch mesiacoch sa Nemcom podarilo lokalizovať Mussoliniho väzenie a [[12. september|12. septembra]] [[1943]] ho Skorzenyho jednotka v Hoteli Campo Imperatore na [[Gran Sasso]] bez jediného výstrelu oslobodila. Menej známym faktom zostáva, že Skorzeny odletel z miesta len s Mussolinim a zvyšok jednotky bol ponechaný na pospas osudu.
 
[[25. máj]]a [[1944]] bol poverený vedením [[Operácia Rösselsprung|operácie Rösselsprung]], namierenej na likvidáciu [[Juhoslávia|juhoslovanského]] [[partizán]]skeho veliteľa [[Josip Broz Tito|Tita]]. Napriek tomu že sa im podarilo jeho veliteľstvo lokalizovať a napadnúť ho, zlikvidovať sa im ho nepodarilo. [[20. júl]]a [[1944]] sa podieľal na potlačení [[Atentát na Hitlera|vzbury proti Hitlerovi]], ktorá nastala po neúspešnom atentáte. V októbri viedol ďalšiu špeciálnu [[Operácia Panzerfaust|operáciu Panzefraust]], ktorej úlohou bolo uniesť [[Miklós Horthy|Horthyho]] syna Nicolasa aby prinútil jeho otca k abdikácii z funkcie regenta krajiny a tým prerušil rokovania o prímerí s Červenou armádou. Prechod [[Maďarsko|Maďarska]] na stranu Spojencov by znamenal odrezanie asi milióna nemeckých vojakov v [[Grécko|Grécku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]].
Riadok 19:
[[21. október|21. októbra]] [[1944]] sa nechal Hitler inšpirovať spojeneckým nasadením nemeckých tankov pri [[Aachen]]e a vypracoval pre Skorzenyho novú úlohu. Tou bol prienik spojeneckých línií v amerických uniformách a na amerických koristných vozidlách, tam mali spôsobovať zmätok zatiaľ čo budú nemecké jednotky viesť úspešnú [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]]. Jeho jednotke sa skutočne podarilo spôsobiť ustupujúcim Američanom určité starosti, ale to najmä pre snahu o ich polapenie. Väčšina jeho mužov sa neskôr spojila s nemeckými jednotkami. V tej dobe rozšírili niektorí z jeho zajatých mužov, že je Skorzeny na ceste do [[Paríž]]a aby zlikvidoval generála [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowera]]. Aj vďaka tomu získal prívlastok „najnebezpečnejšieho muža v Európe.“
 
Koncom roku [[1944]] bol poverený vytvorením takzvaných stíhacích zväzov SS (SS-Jagdverbänd). Tieto zvláštne oddiely mali uskutočňovať protipartizánske akcie a rôzne druhy sabotážnych akcií za nepriateľskými líniami. Na [[Slovensko|Slovensku]] a [[Morava (región)|Morave]] od jari [[1945]] pôsobil stíhací zväz SS Juhovýchod. Jeho súčasťou bola stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]], [[Schneewittchen]] a [[Josef]]. Tieto jednotky sa podieľali na vypalování obcí a masakrách civilného obyvateľstva na Slovensku a [[Morava (región)|Morave]]. 21. a [[24. január]]a [[1945]] tieto jednotky vypálili obce [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]]. [[19. apríl]]a [[1945]] sa jednotka Josef podieľala na masakri v obci [[Ploština]] a [[23. apríl]]a [[1945]] v [[Prlov]]e.
 
Neskôr na sklonku vojny viedol pravidelné jednotky v bojoch o [[Prusko]] a [[Pomoransko]], za čo bol vyznamenaný najvyšším nemeckým vyznamenaním [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]] s dubovými listami. V máji [[1945]] sa vzdal západným spojencom.