|
== Život ==
<!-- [[Súbor:Kard Korec Ján Chryzostom.jpg|thumb|left|Znak biskupa Jána Chryzostoma Korca]] -->
V roku [[1939]] vstúpil do [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] (jezuiti). Študoval na gymnáziu v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]], neskôr až do roku [[1950]] študoval [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]] v [[Ružomberok|Ružomberku]], v [[Trnava|Trnave]] a v [[Brno|Brne]]. Keď počas noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl]]a [[1950]] [[komunizmus|komunistický]] režim násilne zlikvidoval rehole, ocitol sa v sústreďovacom tábore. Po prepustení z internácie odišiel do civilného života a pracoval ako robotník až do roku [[1960]]. Kňazskú vysviacku prijal tajne v [[Rožňava|Rožňave]] [[1. október|1. októbra]] [[1950]] z rúk biskupa ThDr. [[Róbert Pobožný|Róberta Pobožného]]. Už o rok neskôr, [[24. august]]a [[1951]], ho ako 27-ročného [[biskup]] [[Pavol Hnilica]] vysvätil v [[Bratislava|Bratislave]] na biskupa (tajná konsekrácia bola udelená na základe fakúlt, ktoré vydal pápež [[Pius XII.]] pre komunistické krajiny). Od biskupského svätenia používa rozšírené meno Ján ''Chryzostom'' Korec. V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom [[teológia|teológie]] a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Veľkú pozornosť venoval aj laikom. Všetku túto činnosť však musel vykonávať tajne, pretože nemal od [[komunizmus|komunistického]] režimu oficiálny súhlas na kňazskú činnosť. V roku [[1958]] sa o neho začala zaujímať [[štátna bezpečnosť]]. Zatkli ho a [[11. marec|11. marca]] [[1960]] ho odsúdili za vlastizradu na 12 rokov väzenia. Väznený bol v [[Praha|Prahe]] na [[Pankrác]]i, [[Ruzyně|Ruzyni]], vo [[Valdice|Valdiciach]], [[Leopoldov]]e a v [[Ilava|Ilave]]. Z väzenia bol prepustený v roku [[1968]]. Po prepustení z väzenia až po dosiahnutie dôchodku v roku [[1984]] pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Popri tom však neustával vo svojej kňazskej službe, aj keď stále bez súhlasu štátnej moci. Stal sa pilierom tzv. tajnej cirkvi na [[Slovensko|Slovensku]]. Oficiálne biskupské [[insígnia|insígnie]] dostal v roku [[1969]], 18 rokov po vysvätení za biskupa, na audiencii u pápeža [[Pavol VI.|Pavla VI.]]
V roku [[1990]] sa stal rektorom [[Bratislava|bratislavského]] seminára. [[6. február]]a [[1990]] ho pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za sídelného biskupa do [[Nitra|Nitry]]. Krátko na to, [[28. jún]]a [[1991]], ho menoval za [[kardinál]]a a pridelil mu [[titulárny kostol]] sv. Fabiána a Venancia v [[Rím]]e. Odvtedy je členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom [[pápež]]skej komisie pre kultúru. V roku [[1999]] v súlade s [[Kódex kánonického práva|Kódexom cirkevného práva]], podľa ktorého musí každý biskup po dovŕšení 75. roku svojho života podať abdikáciu do rúk [[pápež]]a, požiadal o uvoľnenie z pastierskeho úradu [[nitrianska rímskokatolícka diecéza|nitrianskej diecézy]]. [[9. jún]]a [[2005]] [[Svätá stolica]] oznámila, že [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] prijal jeho rezignáciu a vymenoval za nového [[nitrianska rímskokatolícka diecéza|nitrianskeho diecézneho]] [[biskup]]a [[Viliam Judák|Viliama Judáka]], ktorého slávnostná vysviacka sa uskutočnila [[16. júl]]a [[2005]].
== Kritika ==
Časť verejnosti najmä zo židovskej etnickej menšiny mu vytýka, že vprejavuje rokupozitívny postoj voči [[1990Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]] odhalila [[JozefPrvá TisoSlovenská republika|Drprvej Slovenskej republike]]. JozefoviPoukazujú Tisovinapríklad na to, že v roku [[1990]] bývalémuodhalil prezidentoviJozefovi Slovenskèho ŠtátuTisovi pamätnú tabuľu v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] alebo [[18. apríl]]a [[1997]] pri príležitosti 50. výročia [[Dr. Jozef Tiso|Tisovej]] popravy odslúžil v [[Nitra|Nitre]] zádušnú [[omša|omšu]]. Je tiež známy jeho výrok o tom, že [[Dr. Jozef Tiso]] po celú existenciu štátu osobne nepodpísal jediný trest smrti, alebo iné vyjadrenie, že mu nie sú známe žiadne dôkazy o [[Jozef Tiso|Tisovej]] vine. V [[august]]e [[1997]] sa verejne zastal exilového historika [[Milan Stanislav Ďurica|Milana Stanislava Ďuricu]] v súvislosti s jeho kontroverznou knihou ''Dejiny Slovenska a Slovákov'', ktorá obhajuje viacerých politikov z obdobia [[Prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]], ako aj vojnovú republiku samotnú.
== Tvorba ==
|
