Verzia z 22:50, 12. február 2013 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:05, 12. február 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Hliníkovanie''' (iné názvy '''pohliníkovanie, difúzne hliníkovanie~~, alitovanie, alumetovanie~~, kalorizovanie, kalorizácia''') je spôsob [[chemicko-tepelné spracovanie kovov a zliatin\|chemicko-tepelného spracovania]] [[oceľ\|ocele]], pri ktorom sa povrch ocele nasycuje [[hliník]]om. Dosahuje sa ním odolnosť povrchu proti [[oxidácia\|oxidácii]] pri vysokých teplotách. Rozlišujú sa dva spôsoby hliníkovania: '''alitovanie''': Povrch sa hliníkom nasycuje priamo v tuhom prostredí (zmes hliníka, Al<sub></sub>2<sub></sub>O<sub></sub>3<sub></sub>, NH<sub></sub>4<sub></sub>Cl) alebo v roztavenom hliníku. '''alumentovanie''': Na povrch sa šopovacou pištoľou nastrieka vrstva hliníka. Nasleduje niekoľkonásobný náter vodným sklom, vysušenie, potom [[žíhanie]] predmetu pri teplote 800 až 1000 stupňov. ~~== Postup ==~~ ~~Hliníkovanie prebieha [[žíhanie\|žíhaním]] ocele v [[zmes]]i práškového hliníka a práškového železa. Žíha sa pri [[teplota\|teplote]] 1050°C 4 až 10 hodín.~~ == Zdroje == * Hluchý M. a kol.: ''Technológia''. Alfa Bratislava, 1977. *[http://strojarstvo.depi.sk/predmety/maturity/stt/09-chemicko-tepelne-spracovanie.doc] {{Technický výhonok}}

Difúzne hliníkovanie: Rozdiel medzi revíziami